Všetci – slniečka, mrzúti aj tí medzi nimi – žijeme v rovnakom svete.. Rozdiel je v tom, ako sa naň pozeráme. Sústreďme sa preto na dobré veci, dobrých ľudí a na krásu okolo nás.. Tešme sa z maličkostí, všetko si vychutnávajme, chváľme za dobrý výkon aj za snahu a ďakujme.. Môžeme ale aj nemusíme veriť v zákon príťažlivosti, no vždy je príjemnejšie sústrediť sa na dobré namiesto zlého.. a ak by nám to malo priniesť viac dobra do života, prečo to neskúsiť.. ;)?
Tag:
Trochu motivácie
Nové začiatky nesú so sebou kopec nadšenia, nádejí a pripomínajú čerstvo napadnutý sneh.. Sú o detskej radosti a možno aj naivite, viere v zázraky a stavaní vzdušných zámkov.. Sú o prekonávaní nás samých.. plánoch a prvých krôčikoch.. Začiatky roka majú dokonca potenciál byť lepšie ako Vianoce.. Prečo? A ako? Čítajte ďalej.. 😉
Všimla som si jednu vec.. Až na pár tmavých výnimiek som bola v poslednom čase príliš často až neznesiteľne šťastná (no dobre dobre, až také neznesiteľné to nebolo, teda nie je). Také tie návaly šťastia, (bez podporných látok ;)!) keď máte chuť lietať alebo aspoň nadskočiť a každému v okolí vykričať: I’m so hapyyyy!! (presne ako malá Agnes vo finálnej scénke v Despicable me 2)
Budúci rok bude úžasný! A viete, ako to viem? Pretože mám doma čarovný diár ;)! A vy ho môžete mať tiež!
Koncom júla sa vždy trochu zastavím a rekapitulujem.. množstvo premrhaného času (vďaka rozšafnému pocitu à la „veď sú prázdniny”..), množstvo nakopenej roboty, ktorú som si počas tých „bezstarostných“ dní odkladala a posúvala.. Snažím sa pozbierať všetky sily, pozitívne energie a rôzne motivácie na to, aby som sama sebe navravela, že tá druhá polovica leta bude lepšia, výkonnejšia a že SAMOZREJME stihnem všetko, čo si zaumienim.. Lebo niekedy musíte klamať aj seba samého, aby ste sa nezbláznili :))..
Sny (v zmysle – myšlienky a nápady) sú strašne krehunké.. Treba sa o ne starať, treba na ne neustále myslieť, treba ich rozvíjať, treba na nich pracovať.. Inak zmiznú.. Pomaly zaniknú, stratia sa kdesi v šedej realite a odkradnú sa k niekomu inému.. Podobne to opisovala aj Elizabeth Gilbertová v knižke Veľké kúzlo a takto to práve teraz vidím aj ja.. A volám na poplach.. Zhruba po 24 hodinách vo mne totiž zarezonovali 2 otázky zo včera.. no hlavne moje odpovede na ne.. Niekedy stačí tak málo.. Keď sa niekto v správnej chvíli – možno práve v hodine dvanástej – spýta na to, čo práve neriešite, no zistíte, že by ste mali..
novšie články