Za 3 dni sme tam..
♥♥♥
Ktovie, aké by bolo žiť pri mori.. mať ho vždy na dosah.. ako spoločníka v šťastných aj smutných chvíľach.. nemusieť po ňom túžiť.. mať ho koľko srdce ráči.. Hm 🙂 práve mi napadlo, že ja mám vlastne s morom vzťah na diaľku :D! Neviem, ako ono, no ja som z neho celá hotová :)! Keď sme spolu, nič mi nechýba.. cítim sa spokojná, šťastná, živá, sama sebou.. Vychutnávam si každý jeden moment.. voňavý vzduch, hravý vánok, všetky spoločné dotyky.. prechádzky.. Keď sme od seba ďaleko, snívam o ňom, spomínam na krásne chvíle a túžim po ďalšom stretnutí.. a niekedy to odlúčenie priam fyzicky bolí.. No keď sa stretneme, je jedno, či je to po roku či po niekoľkých mesiacoch.. je jedno, či je to na pár minút, hodín či dní.. vždy to stojí za to.. a vždy je v tom kúsok večnosti.. Je to šialené :)? Aj taká je láska, vážení.. 😉
Keď chcete isť k moru, tak (logicky) idete na dovolenku k moru. A kam ide Katka, keď už pol roka intenzívne túži po mori? Do Toskánska – do hlbokého vnútrozemia.. A teraz nech mi prepáčia všetci milovníci Toskánska, ku ktorým sa s najväčšou pravdepodobnosťou za pár týždňov pripojím aj ja, ale na tejto dovolenke sa teším najviac na more.. Na to, pri ktorom sa zastavíme cestou tam.. na to, ku ktorému si odbehneme počas pobytu a na to, ktoré navštívime cestou domov..
Dnes som si v rámci obednej pauzy začala hádzať do googlu oblasť, ktorá bola mojím snom už dlho predlho.. boli to tie obrázky, ktorými je internet zamorený a pri ktorým vzdycháte že áno, presne TAM chcem niekedy ísť.. a potom je už na vás, či sa tam skôr či neskôr.. alebo vôbec niekedy naozaj dostanete.. Zobrala som niektoré z mestečiek v tej oblasti, google maps mi ochotne ponúkli street view (že street!) a rozprestrela sa predo mnou celá panoráma výhľadov na more.. A potom to prišlo.. TEN pocit.. normálne som takmer až CÍTILA to more. Takmer som cítila jeho vôňu, počula jeho šum.. cítila ten jemný vánok vo vlasoch.. takmer som zomierala túžbou byť tam práve teraz..
Už len pár dní a moje srdce sa vráti „domov“.. a všetky kúsky skladačky do seba zapadnú..
Pred pár dňami som dostala chuť oprášiť nejaké naše staré fotky a objavila som tieto dve, ešte z našej svadobnej cesty :).. Neviem, ako to bude znieť, no veľmi rada sa na ne pozerám.. je to, akoby som nám videla do duše.. (Mimochodom, tieto fotky vznikli jeden-dva dni po splnení nášho sna o svadobnom fotení v Paríži ;)..)
Zomlelo sa to nečakane rýchlo.. Myšlienka ísť po svadbe do Paríža tu bola už dávnejšie, pár mesiacov dozadu, keď ešte bolo všetko rozmazané, vo fáze predstáv, snov.. a pomyselných someday listov.. Že aké by bolo super ísť (raz – someday..) do Paríža, zobrať šaty (tie vysnené – svadobné..) a pofotiť sa tam (tak poriadne :)!).. Potom tá myšlienka stíchla.. vo víre ostatných udalostí, povinností a vybavovačiek.. a vynorila sa opäť pred pár dňami.. Keď už bol najvyšší čas sa rozhodnúť.. Zrazu sme už mali kúpené letenky, rezervované ubytovanie a zajednaných fotografov.. 🙂 Stále tomu nedokážem uveriť, len mi napadá, ako som kdesi videla napísané “dreams come true in Paris”.. Paríž milujem a teraz budem mať šancu prvýkrát ho predstaviť aj svojmu manželovi.. 🙂
Ani neviem ako, no opäť raz som sa pristihla pri tom, ako snívam….. o mori.. 🙂 Neviem, či to mám zvaľovať na svoje vodné znamenie či skôr na svoju snílkovskú náturu, no more jednoducho zbožňujem!
Práve keď som nad fotkami na internete rozmýšľala nad tým, že by som z nich urobila nejaký snívací výber do blogu, spomenula som si na naše staré fotky zo Santorini.. „Pohrabať“ sa v nich oplatilo, objavila som tam tieto skvosty.. Upravila som ich a našla v nich presne to, čo som potrebovala :)..
Hovorí sa, že všetko má svoj čas.. Niečo na tom asi bude..
Pred pár dňami sme oslavovali 3 mesiace od našej svadby a bavili sme sa aj o Santorini, ako to všetko vymyslíme, zosúladíme, aby sa naše sny splnili.. Potom sme sadli za počítač a zistili, že tento rok to so Santorini nevyzerá moc ružovo..
Paríž je sen.. neviem, ako to robí, ale skrátka je.. 🙂 A je jedno koľkokrát sa v ňom tlačíte v dave turistov, či je vám teplo, zima, alebo tak akurát.. Paríž snom vždy ostane.. Snom a láskou na celý život.. Miestom, kam sa vždy radi vrátite.. Teda, aspoň u mňa je to tak :).. Zakaždým, keď som počúvala Lanu Del Rey ako spievala „take me to Paaaris..“, cítila som nutkanie schytiť sa a ísť tam.. akoby mi spievala z duše :).. „Let’s go there and never look back.. Paris.. we can be crazy like that.. Under the stars we are, we are dreaming…. of Paris..“
Posledné dni som toho veľa nenasnívala.. Skôr som mala pocit akoby som riešila len nejaké papierovačky okolo snívania :).. No včera v noci to opäť prišlo, ďalšia vlna snívania.. o Santorini..
Spomenula som si na Skaros.. ako sme sedeli na skale a pozerali na západ slnka, s výhľadom ako pre bohov.. na všetky tie biele domčeky na skalách, ktoré sme mali všade naokolo, na prechádzky po plážach, na čierne lesklé kamienky medzi prstami na nohách, na jazdy štvorkolkou, okruhy ostrovom a vietor vo vlasoch..
Santorini je sen a láska na celý život..
Je zvláštne, ako sa jeden sen môže meniť.. Kedysi dávno, keď som bola s mamou na dovolenke v Grécku, preštudovala som si ponuku fakultatívnych výletov a Santorini ma tak očarilo, že sme sa tam vybrali na jednodenný výlet napriek tomu, že sme cestou tam a späť strávili viac času ako na samotnom ostrove.. Potom som snívala o návrate, aby som si Santorini mohla užiť naozaj naplno.. Stačí hodiť do googlu a bude sa Vám snívať oveľa ľahšie ;)..
Naša prvá spoločná dovolenka s Tominom nemohla dopadnúť lepšie.. Sen sa stal skutočnosťou a vznikla pravá láska na celý život.. a aj ďalší sen :).. Spomenula som si naň teraz po dlhom čase, ako som si po stýkrát prezerala naše fotky zo Santorini.. ako som mala jeden krátky bláznivý sen o tom, že by sme sa zobrali tam, na schodíkoch skaly Skaros.. (Bolo to ešte predtým ako sme spoločne zavítali na Smolenický zámok, ktorý bol oveľa reálnejšou a napriek tomu rozprávkovou možnosťou..) Bol to jeden z tých snov, ktoré si dovolíte snívať s tým, že viete, že sa nikdy neuskutočnia a ani to nebolí :).. Ten potom vystriedal trošku reálnejší, o tom, že tam nafotíme svadobné portréty.. Ten trvá dodnes a jeho osud je zatiaľ neznámy.. 🙂 no moje šaty sú bielomodré a bola by škoda neukázať im Santorini ;)..