Kým september bol plný práce a finišovania okolo Dream & live magazínu, október bol plný očakávaní samotných výtlačkov a vzápätí pozitívnych reakcií na ne.. ♥ A ružovej!
Myslím, že toto bude pre mňa jeden z najťažších príspevkov na písanie.. No ako zhrnúť, čo pre mňa minuloročný Paríž znamenal, do niekoľkých riadkov? Ako vysvetliť, prečo sa stále usmievam a zároveň sa mi tisnú slzy do očí, keď dlhšie sedím nad našimi fotkami z Paríža..? Ako popísať TEN pocit, ktorý mám, keď listujem prvým číslom môjho vysneného časopisu o Paríži..? Ako je vôbec možné, že napriek tomu, že všetko zďaleka nevyšlo podľa plánov, považujem práve tento výlet za úplne bezkonkurenčný?? Budem rada, ak sa mi podarí dostať zo seba aspoň časť toho všetkého.. a trochu vám priblížiť, ako to vlastne celé bolo..
Hmm.. takto nejako pred 2 mesiacmi sme mali veľký oslavný víkend.. Krstili sme prvé číslo Dream & live magazine (aj o tom tu raz napíšem – všetko, čo som mala na srdci, no do mojho superkrátkeho príhovoru sa nezmestilo :).. fotoreportáž si viete pozrieť tu..) a v rodinnom kruhu sme oslávili moje okrúhle narodeniny.. Poučená z posledného vymýšľania darčekov som si poctivo začala spisovať wishlist v dostatočnom predstihu, no napriek tomu sa mi nepodaril môj diabolský plán, vymyslieť si 30 darčekov a dostávať ich priebežne celý mesiac :).. no nič, možno niekedy inokedy :D.. Splnilo sa však veľa vecí..
Od svadby máme 2 roky a 3 mesiace a stále sme sa nedopracovali k profesionálnemu spoločnému foteniu (bez svadobných šiat).. Asi u nás naozaj platí, že obuvníkove deti chodia bosé, no snažíme sa vynahradiť si to aspoň fotkami z dovoleniek či osláv.. a pri každej vhodnej príležitosti strčiť foťák do ruky niekomu, kto je ochotný nám zopár tých spoločných fotiek spraviť.. 🙂 Týmto by som sa chcela ešte raz poďakovať všetkým, vďaka ktorým máme krásne fotky z Toskánska, zo Santorini, z Korfu a z rodinných osláv :).. Pre mňa sú tie krátke chvíle fotenia, ako aj následné upravovanie a prezeranie fotiek, veľmi vzácnymi momentmi.. Ako napríklad toto kratučké fotenie na Korfu posledný večer dovolenky.. Veronika a Peťo boli takí zlatí, že sa odhodlali popasovať s tým veľkým ťažkým foťákom a dopriali nám spoločné dovolenkovo-morsko-narodeninové spoločné fotky.. (Je to inak táto sympatická dvojica ;)..) Naše fotenie som si neskutočne užila, napriek tomu, že som sa vôbec nesprávala vhodne :D.. Stále mi prišlo akosi smiešne, že MY! sa konečne fotíme, takže som sa vydržala tváriť normálne asi 3 sekundy a potom vypukla do veľkého smiechu :).. Strašne rada si tieto fotky pozerám, lebo z nich cítim pohodu, lásku, bezstarostnosť a dobrú náladu :).. To, že sme boli pri mori a mala som svoju obľúbenú tylovú sukňu s „motivačným“ tričkom, sú veľmi príjemné bonusy.. no byť na tých fotkách s osobou, ktorú milujem najviac na svete, v predvečer svojich „veľkých“ narodenín je úplne najviac ;).. Celý ten deň bol úžasný a keby to šlo, každý deň by som končila tancovaním na pláži pri západe slnka.. ♥
Hovorí sa, že by sme mali žiť pre moment.. vychutnávať si prítomnosť.. Dni bezprostredne po návrate z dovolenky sú však výnimkou.. Je to obdobie, keď žijeme akoby na polovicu.. ignorujúc prítomnosť.. jednou nohou v minulosti.. vznášajúc sa v opare spomienok.. Vedela som, že návrat zo Santorini bude ťažký.. Prvé dni sa mi darilo udržiavať „spojenie“ prostredníctvom fotiek (nevedela som sa od nich odtrhnúť :)..) a stačilo zavrieť oči a bola som tam.. No na 3. či 4. deň to na mňa prišlo.. prepadol ma ten silný pocit.. pocit, ako keď niekto, koho ste milovali, odíde.. pocit, akoby z vás niekto kus vytrhol a to miesto nejde zaplniť.. a bolí.. Ani týždeň po návrate stále neviem nájst tie správne slová, ktoré by Santorini vystihli.. Tí, ktorí tam boli, vedia :).. a tí, čo ešte len snívajú, to musia jednoducho zažiť :).. Budem sa opakovať, ale Santorini je sen a láska na celý život.. Sen, ktorý je tak krásny, že sa z neho nechcete zobudiť..
♥♥♥
Za chvíľu to bude rok.. čo sa mi plnil jeden dávno zabudnutý dievčenský sen.. Bola to skúsenosť, ktorá mi dala veľmi veľa.. oveľa viac ako len krásne fotky na pamiatku a možnosť spoznať a zažiť jedných z najlepších v svadobnom „biznise“.. skvelých ľudí, ktorí napriek tomu, že sú TOP, zostávajú stále normálni :)..
Poznáte sladšie ďakujem ako to napísané na chutných perníčkových srdiečkach :)? Jediným problémom bude dilema – zjesť alebo nechať na pamiatku :)?
Keď som si pred pár dňami x-týkrát pozerala naše svadobné fotky, trošku som sa zamyslela.. a viac ako samotné fotky som vnímala to, čo je za nimi.. to, čo ich všetky spája..
Uvedomila som si, že až s tým pravým môže byť človek skutočne sám sebou a plniť si sny.. U mňa to začalo fotením a čoraz väčšou vášňou pre pekné fotky.. Svadba bola jedinečnou príležitosťou odhaliť svoje dlhé roky potláčané a schovávané romantické ja, a stať sa aspoň na chvíľu princeznou na zámku, nevestou v Paríži, vílou, modelkou.. No hlavne navždy milovanou a milujúcou ženou toho pravého, najlepšieho na celom svete.. A zároveň človekom, ktorý sa nebojí ísť za svojimi snami.. To asi so svadbou priamo nesúvisí, len to tak z celého vyplynulo.. 🙂
Keď sa pozerám na tie fotky, viem, že veľký podiel na tom mal aj tento blog a moje sladké svadobné snívanie.. 🙂 A to, že som na to nebola sama.. Že Tomino bol vždy pri mne, držal ma za ruku a podporoval.. dával sladké pusinky, šepkal do uška, rozosmieval.. Nech sa dialo čokolvek, bol tam pre mňa a usmieval sa.. tým najkrajším úsmevom pod slnkom a dovolil mi lietať.. a presne o tom to celé je.. ♥
Som už dosť veľká na to, aby som vedela, že rozprávky sa v reáli moc často nedejú a ak predsa, treba si užiť každú sekundu a mať srdce plné lásky a vďačnosti.. Snažím sa preto každý deň, minimálne raz, na konci dňa.. mäkkým pohľadom a úsmevom mlčky, len tak sama pre seba, poďakovať za ten zázrak, ktorý sa mi stal.. Tie momenty.. keď mi srdce priam prekypuje láskou a vďačnosťou.. tam niekde medzi pusou na dobrú noc, slovíčkami ľúbim ťa a uložením sa na spánok.. tie momenty patria k mojim obľúbeným..
Foto: Tomáš Záhumenský, Roman Záluský, Emm Făgădar
Na
še svadobné fotky som nepozerala už dlhší čas.. Svedčí o tom aj absencia príspevkov z rubriky „fotky, ku ktorým mám vzťah“ za posledných pár mesiacov
:).. Odolala som aj pri príležitosti ¾ roka od svadby :).. No potom som dočítala poslednú knižku z oddychovej série o svadbách a okamžite som musela vidieť tie naše vysmiate portréty zo svadobného dňa.. Tie, ktoré sme si hneď obľúbili, ktoré putovali do celej rodiny, nafotené len v rýchlosti za pár minút.. tie, vďaka ktorým nikdy nezabudneme.. že aj keď dokonalé nebolo zďaleka všetko, naše šťastie dokonalé určite bolo.. 🙂 .. a je
;)..
novšie články