Myšlienky úvahy

Dnes podvečer, cestou z práce mi to došlo. V čom je problém.. a príčina „pádu“.. V snahe chytiť sa príležitosti som upustila od svojho pôvodného plánu.. a sna.. Došlo mi, že som pracovala na sne niekoho iného.. nie na svojom.. (aj keď som sa celý čas snažila presvedčit, že je to aj v mojom záujme..) Niet divu, že potom prišiel pocit prázdna a neodbytné otázky – (Na)čo to vlastne robím? Aký to má zmysel?
Pred dvoma týždňami som sa šmykla a spadla.. úplne nezmyselne.. z ničoho nič.. Pamätám si ten moment tesne pred – keď som vedela, že padám, no zároveň som s tým nevedela nič spraviť.. Napadlo mi, či existuje paralela tohto momentu aj k iným „pádom“.. Či si stihneme uvedomiť, že robíme niečo zle (aj keď veľakrát netušíme prečo a ako sa nám to stalo..), no hlavne, či dokážeme ten pád nejakým šikovným manévrom odvrátiť.. Pri reálnom páde ten moment trvá zlomok sekundy.. Pri páde na ceste za svojím snom je to učite dlhšie.. len si ten moment treba všimnúť a využiť ho vo svoj prospech.. Myslím, že ten moment (zlomu?) prežívam práve tieto dni..
Po tom, ako som si to celé uvedomila, mi začala fantázia pracovať na plné obrátky a hneď sa mi vynárali predstavy o tom, ako poskladám kúsky mojich snov do toho finálneho.. Keby to bolo vo filme, všetky tie nápady by sa hneď pretavili do skutočnosti a v slede rýchlych krátkych záberov by viedli rovnou čiarou k splneniu môjho sna.. V reálnom svete si však na ten triumfálny pocit budem musieť niekoľko mesiacov počkať.. 🙂

Čo je zlé na tom, keď má človek na nose pichnuté ružové okuliare, žije si vo svojej malej šťastnej bubline a podniká výjazdy do krajiny zázrakov?
Cez ružové okuliare je predsa všetko krajšie.. Bublina vám poskytne útočisko a oddelí vysnený svet od toho skutočného.. Môžete mať svoju vlastnú single bublinu, romantickú double bublinu pre ulietavanie vo dvojici.. no a niekedy sa viacero bublín spojí do súbublinia – to keď viacerých spája rovnaká vášeň, láska či posadnutosť :)..
No reálnemu svetu sa proste nevyhnete.. Vekom si každý skladá ružové okuliare čoraz častejšie.. a bubliny, nech sú akokoľvek nádherné, praskajú.. to vie predsa každé malé dieťa.. Pomyselné perleťové hradby sa zrútia a v doposiaľ chránenom svete všetko poprevracia chladný závan reality.. Napriek tomu sa však nájdu blázni, ktorí si tie okuliare nasadia naspäť aj stoprvýkrát a opäť a znova si budujú svoje vysnené svety.. A viete čo? My tých bláznov zúfalo potrebujeme! Pretože sú to práve oni, ktorí dokážu snívať, veriť a premieňať svoje sny na skutočnosť.. a robiť svet o niečo krajší a znesiteľnejší..