Všetci – slniečka, mrzúti aj tí medzi nimi – žijeme v rovnakom svete.. Rozdiel je v tom, ako sa naň pozeráme. Sústreďme sa preto na dobré veci, dobrých ľudí a na krásu okolo nás.. Tešme sa z maličkostí, všetko si vychutnávajme, chváľme za dobrý výkon aj za snahu a ďakujme.. Môžeme ale aj nemusíme veriť v zákon príťažlivosti, no vždy je príjemnejšie sústrediť sa na dobré namiesto zlého.. a ak by nám to malo priniesť viac dobra do života, prečo to neskúsiť.. ;)?
Minule som tak rozmýšľala, že toto nové číslo magazínu sa tvorilo zo všetkých najdlhšie.. a asi aj najťažšie.. Chcela som, aby bolo o hodný kus lepšie ako to predošlé, termín dokončenia sa stále odsúval a keď už som mala pocit, že sa blížime ku koncu, do cesty pribúdali ďalšie a ďalšie prekážky.. Dokopy sa rodilo zhruba 5 mesiacov.. Za ten čas by niektorí vytvorili aj knihu! A kniha by sa považovala za vážené dielo a veselo by sa predávala za viac ako 10 Eur, na lepšom papieri a s obrázkami kľudne aj cez 15 Eur.. Časopis je však „len“ časopis a ľudia sú zaň ochotní dať možno tak 3 Eurá.. Prečo je to tak?
Tak, je tu.. Deň, ktorého som sa posledné dni tak veľmi bála.. Nedeľa, 29.10.2017, keď od 12tej hodiny na internete svieti, že projekt s Dream & live magazínom je neúspešný.. A čo sa píše na internete, sa predsa počíta.. či?
Keby boli na škole skúšky na trpezlivosť, iste by som v nich prepadala.. Vždy som bola netrpezlivá, neznášala som čakanie a chcela mať všetko čím skôr.. No život ma naučil.. Alebo som si to vybrala sama?
Som profesionálny „dreamer“.. 🙂 Zistila som, že mám dokonca sklon idealizovať veci (t.j. vnímať ich krásne snovo a pozitívne) tak, že sama uverím, že všetko pôjde ľavou zadnou.. A preto píšem aj tento článok..
Oslavy sú parádna vec :)! Zastávam názor, že oslavovať by sa malo čo najviac vecí a čo najčastejšie, no stále mám pocit, že oslavujem málo.. (aj keď, ak si odmyslím oficiálnu definíciu oslavy, oslavujem vlastne každý deň.. ;)) Tento rok som si povedala, že budem oslavovať aj „narodeniny“ tohto blogu..
Posledné dni.. vlastne už skoro mesiac.. sa často pozerám z okna na oblohu.. pozorujem, ako sa mení.. ako sa pohybujú oblaky.. ako sa sfarbia, keď slnko zapadá.. a ako posledné slnečné lúče zahalia všetko do teplých odtieňov žltej, oranžovej a ružovej. Cítim, ako sa mi srdce napĺňa láskou a radosťou.. a ako sa tak prechádzam po našom byte plnom bielej, bledoružovej a bledomodrej, mám pocit, akoby som sa vznášala šťastím.. ♥
Ruku hore, ak sa aj vám (a nie raz) stalo, že ste v hlave nosili x vecí, ktoré by ste mali/mohli spraviť, no nevedeli ste sa k nim dokopať! Dúfam, že v tom nie som sama a že vám nám tento článok pomôže trochu sa rozhýbať.. 😉
Všimla som si jednu vec.. Až na pár tmavých výnimiek som bola v poslednom čase príliš často až neznesiteľne šťastná (no dobre dobre, až také neznesiteľné to nebolo, teda nie je). Také tie návaly šťastia, (bez podporných látok ;)!) keď máte chuť lietať alebo aspoň nadskočiť a každému v okolí vykričať: I’m so hapyyyy!! (presne ako malá Agnes vo finálnej scénke v Despicable me 2)