Všetci – slniečka, mrzúti aj tí medzi nimi – žijeme v rovnakom svete.. Rozdiel je v tom, ako sa naň pozeráme. Sústreďme sa preto na dobré veci, dobrých ľudí a na krásu okolo nás.. Tešme sa z maličkostí, všetko si vychutnávajme, chváľme za dobrý výkon aj za snahu a ďakujme.. Môžeme ale aj nemusíme veriť v zákon príťažlivosti, no vždy je príjemnejšie sústrediť sa na dobré namiesto zlého.. a ak by nám to malo priniesť viac dobra do života, prečo to neskúsiť.. ;)?
Rozmýšľali ste niekedy nad tým, ako by vyzeralo vaše kreslené rozprávkové ja :)? Priznám sa, že mne to raz napadlo, asi tak pred 3 rokmi, no moc som to neriešila.. Potom som však spoznala rozprávkovú Danyela art a neodbytne som zatúžila mať svoju postavičku na mieru.. ♥
Mám takú možno trochu divnú „relaxačnú“ aktivitu.. Keď si chcem oddýchnuť, odreagovať, preniesť sa v čase.. prehŕňam sa v našich starých fotkách. V počítači. Ach, až sem teraz počujem, ako moja mama zalamuje rukami.. 🙂 Áno, aj po všetkých „cudzích“ fotkách sú to opäť – tramtadadáá – fotky.. 🙂 No ale Fotky pre radosť :)! A k tomu ešte aj naše a väčšinou dovolenkové!! Takto som sa jednu novembrovú noc zatúlala znova k Lago di Garda.. ♥
Niektoré miesta sa vám zahryznú do srdca.. a nepustia.. Už len to, že tam ste, dýchate, vnímate.. vám dáva neskutočnú dávku energie a odchod z takéhoto miesta vždy bolí.. nechávate tam totiž kúsok svojho srdca..
Od svadby máme 2 roky a 3 mesiace a stále sme sa nedopracovali k profesionálnemu spoločnému foteniu (bez svadobných šiat).. Asi u nás naozaj platí, že obuvníkove deti chodia bosé, no snažíme sa vynahradiť si to aspoň fotkami z dovoleniek či osláv.. a pri každej vhodnej príležitosti strčiť foťák do ruky niekomu, kto je ochotný nám zopár tých spoločných fotiek spraviť.. 🙂 Týmto by som sa chcela ešte raz poďakovať všetkým, vďaka ktorým máme krásne fotky z Toskánska, zo Santorini, z Korfu a z rodinných osláv :).. Pre mňa sú tie krátke chvíle fotenia, ako aj následné upravovanie a prezeranie fotiek, veľmi vzácnymi momentmi.. Ako napríklad toto kratučké fotenie na Korfu posledný večer dovolenky.. Veronika a Peťo boli takí zlatí, že sa odhodlali popasovať s tým veľkým ťažkým foťákom a dopriali nám spoločné dovolenkovo-morsko-narodeninové spoločné fotky.. (Je to inak táto sympatická dvojica ;)..) Naše fotenie som si neskutočne užila, napriek tomu, že som sa vôbec nesprávala vhodne :D.. Stále mi prišlo akosi smiešne, že MY! sa konečne fotíme, takže som sa vydržala tváriť normálne asi 3 sekundy a potom vypukla do veľkého smiechu :).. Strašne rada si tieto fotky pozerám, lebo z nich cítim pohodu, lásku, bezstarostnosť a dobrú náladu :).. To, že sme boli pri mori a mala som svoju obľúbenú tylovú sukňu s „motivačným“ tričkom, sú veľmi príjemné bonusy.. no byť na tých fotkách s osobou, ktorú milujem najviac na svete, v predvečer svojich „veľkých“ narodenín je úplne najviac ;).. Celý ten deň bol úžasný a keby to šlo, každý deň by som končila tancovaním na pláži pri západe slnka.. ♥
Táto tylová sukňa si okamžite získala moje srdce a vyletela na vrchol rebríčka najobľúbenejších kúskov v mojom šatníku :).. Keď si teraz pozerám fotky z našej „narodeninovej“ dovolenky na Korfu, je mi úplne jasné prečo.. Má predsa farbu mora!! Všimnite si ako sa na niektorých záberoch takmer zlieva s morom :).. Je to akoby som so sebou mala, zakaždým keď si ju oblečiem, tichý šepot mora.. ♥
Ktovie, aké by bolo žiť pri mori.. mať ho vždy na dosah.. ako spoločníka v šťastných aj smutných chvíľach.. nemusieť po ňom túžiť.. mať ho koľko srdce ráči.. Hm 🙂 práve mi napadlo, že ja mám vlastne s morom vzťah na diaľku :D! Neviem, ako ono, no ja som z neho celá hotová :)! Keď sme spolu, nič mi nechýba.. cítim sa spokojná, šťastná, živá, sama sebou.. Vychutnávam si každý jeden moment.. voňavý vzduch, hravý vánok, všetky spoločné dotyky.. prechádzky.. Keď sme od seba ďaleko, snívam o ňom, spomínam na krásne chvíle a túžim po ďalšom stretnutí.. a niekedy to odlúčenie priam fyzicky bolí.. No keď sa stretneme, je jedno, či je to po roku či po niekoľkých mesiacoch.. je jedno, či je to na pár minút, hodín či dní.. vždy to stojí za to.. a vždy je v tom kúsok večnosti.. Je to šialené :)? Aj taká je láska, vážení.. 😉
Keď chcete isť k moru, tak (logicky) idete na dovolenku k moru. A kam ide Katka, keď už pol roka intenzívne túži po mori? Do Toskánska – do hlbokého vnútrozemia.. A teraz nech mi prepáčia všetci milovníci Toskánska, ku ktorým sa s najväčšou pravdepodobnosťou za pár týždňov pripojím aj ja, ale na tejto dovolenke sa teším najviac na more.. Na to, pri ktorom sa zastavíme cestou tam.. na to, ku ktorému si odbehneme počas pobytu a na to, ktoré navštívime cestou domov..
Dnes som si v rámci obednej pauzy začala hádzať do googlu oblasť, ktorá bola mojím snom už dlho predlho.. boli to tie obrázky, ktorými je internet zamorený a pri ktorým vzdycháte že áno, presne TAM chcem niekedy ísť.. a potom je už na vás, či sa tam skôr či neskôr.. alebo vôbec niekedy naozaj dostanete.. Zobrala som niektoré z mestečiek v tej oblasti, google maps mi ochotne ponúkli street view (že street!) a rozprestrela sa predo mnou celá panoráma výhľadov na more.. A potom to prišlo.. TEN pocit.. normálne som takmer až CÍTILA to more. Takmer som cítila jeho vôňu, počula jeho šum.. cítila ten jemný vánok vo vlasoch.. takmer som zomierala túžbou byť tam práve teraz..
Už len pár dní a moje srdce sa vráti „domov“.. a všetky kúsky skladačky do seba zapadnú..
Ani neviem ako, no opäť raz som sa pristihla pri tom, ako snívam….. o mori.. 🙂 Neviem, či to mám zvaľovať na svoje vodné znamenie či skôr na svoju snílkovskú náturu, no more jednoducho zbožňujem!
Práve keď som nad fotkami na internete rozmýšľala nad tým, že by som z nich urobila nejaký snívací výber do blogu, spomenula som si na naše staré fotky zo Santorini.. „Pohrabať“ sa v nich oplatilo, objavila som tam tieto skvosty.. Upravila som ich a našla v nich presne to, čo som potrebovala :)..