Ktovie, aké by bolo žiť pri mori.. mať ho vždy na dosah.. ako spoločníka v šťastných aj smutných chvíľach.. nemusieť po ňom túžiť.. mať ho koľko srdce ráči.. Hm 🙂 práve mi napadlo, že ja mám vlastne s morom vzťah na diaľku :D! Neviem, ako ono, no ja som z neho celá hotová :)! Keď sme spolu, nič mi nechýba.. cítim sa spokojná, šťastná, živá, sama sebou.. Vychutnávam si každý jeden moment.. voňavý vzduch, hravý vánok, všetky spoločné dotyky.. prechádzky.. Keď sme od seba ďaleko, snívam o ňom, spomínam na krásne chvíle a túžim po ďalšom stretnutí.. a niekedy to odlúčenie priam fyzicky bolí.. No keď sa stretneme, je jedno, či je to po roku či po niekoľkých mesiacoch.. je jedno, či je to na pár minút, hodín či dní.. vždy to stojí za to.. a vždy je v tom kúsok večnosti.. Je to šialené :)? Aj taká je láska, vážení.. 😉
Tag:
Moje (splnené) sny
Keď som si pred pár dňami x-týkrát pozerala naše svadobné fotky, trošku som sa zamyslela.. a viac ako samotné fotky som vnímala to, čo je za nimi.. to, čo ich všetky spája..
Uvedomila som si, že až s tým pravým môže byť človek skutočne sám sebou a plniť si sny.. U mňa to začalo fotením a čoraz väčšou vášňou pre pekné fotky.. Svadba bola jedinečnou príležitosťou odhaliť svoje dlhé roky potláčané a schovávané romantické ja, a stať sa aspoň na chvíľu princeznou na zámku, nevestou v Paríži, vílou, modelkou.. No hlavne navždy milovanou a milujúcou ženou toho pravého, najlepšieho na celom svete.. A zároveň človekom, ktorý sa nebojí ísť za svojimi snami.. To asi so svadbou priamo nesúvisí, len to tak z celého vyplynulo.. 🙂
Keď sa pozerám na tie fotky, viem, že veľký podiel na tom mal aj tento blog a moje sladké svadobné snívanie.. 🙂 A to, že som na to nebola sama.. Že Tomino bol vždy pri mne, držal ma za ruku a podporoval.. dával sladké pusinky, šepkal do uška, rozosmieval.. Nech sa dialo čokolvek, bol tam pre mňa a usmieval sa.. tým najkrajším úsmevom pod slnkom a dovolil mi lietať.. a presne o tom to celé je.. ♥
Som už dosť veľká na to, aby som vedela, že rozprávky sa v reáli moc často nedejú a ak predsa, treba si užiť každú sekundu a mať srdce plné lásky a vďačnosti.. Snažím sa preto každý deň, minimálne raz, na konci dňa.. mäkkým pohľadom a úsmevom mlčky, len tak sama pre seba, poďakovať za ten zázrak, ktorý sa mi stal.. Tie momenty.. keď mi srdce priam prekypuje láskou a vďačnosťou.. tam niekde medzi pusou na dobrú noc, slovíčkami ľúbim ťa a uložením sa na spánok.. tie momenty patria k mojim obľúbeným..
Foto: Tomáš Záhumenský, Roman Záluský, Emm Făgădar
Kiežby tak jar mohla trvať večne!!! Teplý vánok, nesmelé slniečko, vône všade kam sa pohnete a rozkvitnuté stromy a kríky.. Príroda na jar vytiahne všetky svoje tromfy a usporiada veľkolepý bál na otvorenie sezóny.. no po pár týždňoch je všetka tá nádhera preč.. Je to ako sen, z ktorého sa nechcete prebudiť.. ako piesok, ktorý vám neúprosne preteká pomedzi prsty..
Na
še svadobné fotky som nepozerala už dlhší čas.. Svedčí o tom aj absencia príspevkov z rubriky „fotky, ku ktorým mám vzťah“ za posledných pár mesiacov
:).. Odolala som aj pri príležitosti ¾ roka od svadby :).. No potom som dočítala poslednú knižku z oddychovej série o svadbách a okamžite som musela vidieť tie naše vysmiate portréty zo svadobného dňa.. Tie, ktoré sme si hneď obľúbili, ktoré putovali do celej rodiny, nafotené len v rýchlosti za pár minút.. tie, vďaka ktorým nikdy nezabudneme.. že aj keď dokonalé nebolo zďaleka všetko, naše šťastie dokonalé určite bolo.. 🙂 .. a je
;)..
Pred pár dňami som dostala chuť oprášiť nejaké naše staré fotky a objavila som tieto dve, ešte z našej svadobnej cesty :).. Neviem, ako to bude znieť, no veľmi rada sa na ne pozerám.. je to, akoby som nám videla do duše.. (Mimochodom, tieto fotky vznikli jeden-dva dni po splnení nášho sna o svadobnom fotení v Paríži ;)..)
Celé leto som snívala o tom, aké by to bolo, byť aspoň na jeden deň vílou.. 🙂 V krásnych rozoviatych dlhých šatoch, s kvetinovou korunkou vo vlasoch.. pobehovať bosá po lúke, hrať sa s vetrom a cítiť posledné mäkké dotyky slabnúcich slnečných lúčov.. Pravidelne som si vyčleňovala oddychový čas, keď som pri fotkách z celého sveta snívala tento svoj malý letný vílovský sen.. 🙂 Dohodli sme sa na fotení s kamarátom, no termín sme stále posúvali.. zosúladiť viacerých zainteresovaných a ešte aj počasie na konci leta nebolo vôbec jednoduché.. Dni sa skracovali, listy začínali žltnúť a opadávať, slniečko svietilo čoraz slabšie.. nebolo to už celkom ono.. Ešte deň pred fotením sme váhali, či do toho ísť alebo to odložiť o rok.. Nebolo to dokonalé, slnko nám zašlo skoro hneď po príchode na miesto a na konci som sa už celá triasla od zimy, no napriek tomu to bolo krásne a som veľmi rada, že sme si to aspoň vyskúšali a zostalo nám niekoľko pekných fotiek na pamiatku.. Musím však povedať, že byť vílou len jeden deň určite nestačí :)!!!
Zomlelo sa to nečakane rýchlo.. Myšlienka ísť po svadbe do Paríža tu bola už dávnejšie, pár mesiacov dozadu, keď ešte bolo všetko rozmazané, vo fáze predstáv, snov.. a pomyselných someday listov.. Že aké by bolo super ísť (raz – someday..) do Paríža, zobrať šaty (tie vysnené – svadobné..) a pofotiť sa tam (tak poriadne :)!).. Potom tá myšlienka stíchla.. vo víre ostatných udalostí, povinností a vybavovačiek.. a vynorila sa opäť pred pár dňami.. Keď už bol najvyšší čas sa rozhodnúť.. Zrazu sme už mali kúpené letenky, rezervované ubytovanie a zajednaných fotografov.. 🙂 Stále tomu nedokážem uveriť, len mi napadá, ako som kdesi videla napísané “dreams come true in Paris”.. Paríž milujem a teraz budem mať šancu prvýkrát ho predstaviť aj svojmu manželovi.. 🙂
Dnešná fotka do výberu je „len“ fotka obrúčok, no napriek tomu patrí medzi moje obľúbené.. Je to jednoduchá, čistá fotka, s obsahom, ktorý sa dá len ťažko opísať.. zažívam ho však každý deň :)..
Diárik, na ktorom sú obrúčky odfotené, je otvorený na stránke s dátumom našej svadby. Celý nápis vo vnútri prsteňov znie: „You are my fairy tale“.
O čo mi išlo, keď som to fotila, pár dní pred svadbou: Chcela som fotku obrúčok s tieňmi v tvare srdiečok a nápisom fairy tale.
Čo v tej fotke vidím teraz: Všetko :).. Symbolické vyjadrenie nášho vzťahu. Diárik zobrazuje celkovo život, jeho dennodenné prežívanie, prstienky znázorňujú obsah, náplň života. Zaostrené je na slovíčka „fairy tale“, ktoré dopĺňa jemný tieň srdca, z čoho je jasné, o aký druh rozprávky ide :)..
Keďže posledné týždne absolútne nemám čas na písanie, no zato naše svadobné a posvadobné fotky mám stále na očiach, napadlo mi, že každý týždeň vyzdvihnem jednu z mojich obľúbených, srdcu blízkych fotiek..
Fotky patria u mňa do rebríčka top 5 najlepších vecí na svete :). Žijem nimi, milujem ich a k niektorým mám neobyčajne silný vzťah.. a dlhšie sa to už skrývať nedá.. Bodka. 🙂
Pre dnešok vyberám túto fotku..
Dôvod: Cestu k „oltáru“ som si pred svadbou v hlave prehrávala asi miliónkrát.. V rozprávkových šatoch, na zámku, ako idem dolu schodmi a kráčam k svojmu princovi.. k najlepšiemu mužovi na svete.. za znenia nádhernej hudby.. Netuším prečo, no tie schody mi akosi prirástli k srdcu a táto časť dňa bola pre mňa v predstavách najdôležitejšia.. Z môjho vnútorného pohľadu to predstavovalo podstatu celého sobáša a bola to akoby moja posledná cesta za slobodna, ako jednotlivca.. cesta za šťastným koncom, ako v rozprávkach :)..
A práve v tomto bode, kde na fotke stojím, sa moja pomyselná cesta začala.. Spustila sa hudba, na tvári široký úsmev, schytila som šaty a vykročila v ústrety šťastnej budúcnosti..
foto: Tomáš Záhumenský