Myslím, že toto bude pre mňa jeden z najťažších príspevkov na písanie.. No ako zhrnúť, čo pre mňa minuloročný Paríž znamenal, do niekoľkých riadkov? Ako vysvetliť, prečo sa stále usmievam a zároveň sa mi tisnú slzy do očí, keď dlhšie sedím nad našimi fotkami z Paríža..? Ako popísať TEN pocit, ktorý mám, keď listujem prvým číslom môjho vysneného časopisu o Paríži..? Ako je vôbec možné, že napriek tomu, že všetko zďaleka nevyšlo podľa plánov, považujem práve tento výlet za úplne bezkonkurenčný?? Budem rada, ak sa mi podarí dostať zo seba aspoň časť toho všetkého.. a trochu vám priblížiť, ako to vlastne celé bolo..
Tag:
Moje (splnené) sny
Splnený sen v Paríži je niečo, čo sa prekonáva veľmi, veľmi ťažko.. Niečo, na čo sa nezabúda.. Hlavne, keď máte fotky.. Hlavne, keď máte svoj časopis, v ktorom píšete o tom, aké to všetko bolo, keď sa to dialo.. Vďaka tomuto „stroju času“ cestujem v spomienkach do Paríža často.. Každým listovaním.. Keď si prezerám fotky z Paríža, srdce mi zrazu začne biť silnejšie a ťahá ma to späť.. Strašne! Zakaždým sa ozve moja láska k Parížu a jari a ja automaticky začnem snívať o tom, aké by bolo krásne, keby bola stále jar a všade rozkvitnuté stromy.. Aké by bolo skvelé vznášať sa šťastím ako vtedy v Paríži.. aké by bolo úžasné cítiť tú príchuť splneného sna každý deň..
Ešte počas toho najväčšieho zhonu v decembri som si stihla spomenúť na príspevok spred roka.. Pamätáte si ho? Ten
o Vianociach po dospelácky a „to do listoch“.. 🙂 Aký bol váš rok 2015? Plnili ste si sny? Skákalo vám srdce pri každej úspešne zdolanej prekážke a mali ste slzy šťastia a dojatia v momente, keď vás prepadol pocit, že ono sa to naozaj stalo?? Dúfam, že áno, lebo presne toto sú momenty, vďaka ktorým bol môj rok 2015 výnimočný a jeden z najkrajších, aké som kedy zažila.. Stále mi behajú po chrbte zimomriavky, keď si spomeniem na niektoré zážitky a okamihy a som šťastná, že na niektoré splnené sny si môžem doslova siahnuť a opakovane sa z nich tešiť.. a to listovaním v dvoch krásnych číslach
časopisu Dream & live..
♥
Hm.. kiežby sme v tomto uponáhľanom svete boli nútení viackrát (a pravidelne!) sa zastaviť a pripomenúť si, za čo sme vďační.. Včera mi celý deň znela v hlave pieseň Make someone happy (určite ju poznáte z Coca-Cola reklamy :)..), s krásnym a pravdivým textom „make someone happy.. and you will be happy, too..“. Hneď mi z nej bolo tak nejako vianočne a príjemne teplo pri srci.. ♥ A dnes večer, len v krátkosti.. rekapitulujem a ďakujem.. Ďakujem za to, že môžem snívať a môžem žiť.. Ďakujem za to, že môžem milovať a byť milovaná.. Ďakujem za to, že môžem rozdávať a prijímať radosť..
Hmm.. takto nejako pred 2 mesiacmi sme mali veľký oslavný víkend.. Krstili sme prvé číslo Dream & live magazine (aj o tom tu raz napíšem – všetko, čo som mala na srdci, no do mojho superkrátkeho príhovoru sa nezmestilo :).. fotoreportáž si viete pozrieť tu..) a v rodinnom kruhu sme oslávili moje okrúhle narodeniny.. Poučená z posledného vymýšľania darčekov som si poctivo začala spisovať wishlist v dostatočnom predstihu, no napriek tomu sa mi nepodaril môj diabolský plán, vymyslieť si 30 darčekov a dostávať ich priebežne celý mesiac :).. no nič, možno niekedy inokedy :D.. Splnilo sa však veľa vecí..
Od svadby máme 2 roky a 3 mesiace a stále sme sa nedopracovali k profesionálnemu spoločnému foteniu (bez svadobných šiat).. Asi u nás naozaj platí, že obuvníkove deti chodia bosé, no snažíme sa vynahradiť si to aspoň fotkami z dovoleniek či osláv.. a pri každej vhodnej príležitosti strčiť foťák do ruky niekomu, kto je ochotný nám zopár tých spoločných fotiek spraviť.. 🙂 Týmto by som sa chcela ešte raz poďakovať všetkým, vďaka ktorým máme krásne fotky z Toskánska, zo Santorini, z Korfu a z rodinných osláv :).. Pre mňa sú tie krátke chvíle fotenia, ako aj následné upravovanie a prezeranie fotiek, veľmi vzácnymi momentmi.. Ako napríklad toto kratučké fotenie na Korfu posledný večer dovolenky.. Veronika a Peťo boli takí zlatí, že sa odhodlali popasovať s tým veľkým ťažkým foťákom a dopriali nám spoločné dovolenkovo-morsko-narodeninové spoločné fotky.. (Je to inak táto sympatická dvojica ;)..) Naše fotenie som si neskutočne užila, napriek tomu, že som sa vôbec nesprávala vhodne :D.. Stále mi prišlo akosi smiešne, že MY! sa konečne fotíme, takže som sa vydržala tváriť normálne asi 3 sekundy a potom vypukla do veľkého smiechu :).. Strašne rada si tieto fotky pozerám, lebo z nich cítim pohodu, lásku, bezstarostnosť a dobrú náladu :).. To, že sme boli pri mori a mala som svoju obľúbenú tylovú sukňu s „motivačným“ tričkom, sú veľmi príjemné bonusy.. no byť na tých fotkách s osobou, ktorú milujem najviac na svete, v predvečer svojich „veľkých“ narodenín je úplne najviac ;).. Celý ten deň bol úžasný a keby to šlo, každý deň by som končila tancovaním na pláži pri západe slnka.. ♥
Po tom, ako sa teploty konečne zmenili na znesiteľné a leto sa zvonením školských zvoncov oficiálne skončilo, pomaly chytám druhý dych a čoraz častejšie sa dostávam k tomuto blogu.. Toto leto bolo pre mňa ťažké.. Svojim dielom k tomu prispeli aj tie extrémne horúčavy, ktoré znášam veľmi ťažko.. Viac ma však trápilo čosi iné.. Ešte niekedy na jar, pred oným okrúhlym jubileom som skákala od radosti, keď som prišla na to dôležité, na čo by človek mal prísť pred dovŕšením istého veku.. no potom.. v čase osláv, resp. po nich.. prišli pochybnosti.. ktoré nie a nie odísť.. Radosť a nadšenie napadli strach ruka v ruke s pochybnosťami a ružové myšlienky sa pomaly farbili na sivé a čierne.. Veci sa posúvali, postupne strácali zmysel a celé to čakanie okolo toho ma neskutočne ubíjalo a demotivovalo.. Išlo to dolu vodou a uvedomila som si, že mám len 2 možnosti.. nechať to tak alebo začať odznova..
Táto tylová sukňa si okamžite získala moje srdce a vyletela na vrchol rebríčka najobľúbenejších kúskov v mojom šatníku :).. Keď si teraz pozerám fotky z našej „narodeninovej“ dovolenky na Korfu, je mi úplne jasné prečo.. Má predsa farbu mora!! Všimnite si ako sa na niektorých záberoch takmer zlieva s morom :).. Je to akoby som so sebou mala, zakaždým keď si ju oblečiem, tichý šepot mora.. ♥