Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna čarokrásna rozprávková krajina menom Santorini a zázračná suknička menom Dolly.. Patrili k sebe, no nevedeli o tom, až kým sa im to dievčina menom Katka nerozhodla ukázať.. 🙂 No ale vážne :).. Sama som o tom nevedela, kým som tú pravú – výrazne modrú – dolly sukničku nezobrala domov zo salónu Wedding Avenue.. a nenechala ju pôsobiť..
Hovorí sa, že by sme mali žiť pre moment.. vychutnávať si prítomnosť.. Dni bezprostredne po návrate z dovolenky sú však výnimkou.. Je to obdobie, keď žijeme akoby na polovicu.. ignorujúc prítomnosť.. jednou nohou v minulosti.. vznášajúc sa v opare spomienok.. Vedela som, že návrat zo Santorini bude ťažký.. Prvé dni sa mi darilo udržiavať „spojenie“ prostredníctvom fotiek (nevedela som sa od nich odtrhnúť :)..) a stačilo zavrieť oči a bola som tam.. No na 3. či 4. deň to na mňa prišlo.. prepadol ma ten silný pocit.. pocit, ako keď niekto, koho ste milovali, odíde.. pocit, akoby z vás niekto kus vytrhol a to miesto nejde zaplniť.. a bolí.. Ani týždeň po návrate stále neviem nájst tie správne slová, ktoré by Santorini vystihli.. Tí, ktorí tam boli, vedia :).. a tí, čo ešte len snívajú, to musia jednoducho zažiť :).. Budem sa opakovať, ale Santorini je sen a láska na celý život.. Sen, ktorý je tak krásny, že sa z neho nechcete zobudiť..
♥♥♥
Vždy sa mi v časopisoch páčili tie „vychytávky mesiaca“, keď niekto odhalil svoje obľúbené srdcovky.. veci, ktoré pre toho človeka v tú dobu znamenali viac ako len obyčajné veci.. Pred pár rokmi som mala obdobie, keď som si takéto svoje vychytávky/srdcovky dokonca zapisovala :).. Túto jar som si na to spomenula opäť, keď som mala chuť vykričať do sveta veci, ktoré mi na jar urobili tóóľko radosti :).. No nejako som sa k tomu stále nedostala a bolo tu leto.. a s ním ďalšie.. season’s favorites.. 🙂
Ktovie, aké by bolo žiť pri mori.. mať ho vždy na dosah.. ako spoločníka v šťastných aj smutných chvíľach.. nemusieť po ňom túžiť.. mať ho koľko srdce ráči.. Hm 🙂 práve mi napadlo, že ja mám vlastne s morom vzťah na diaľku :D! Neviem, ako ono, no ja som z neho celá hotová :)! Keď sme spolu, nič mi nechýba.. cítim sa spokojná, šťastná, živá, sama sebou.. Vychutnávam si každý jeden moment.. voňavý vzduch, hravý vánok, všetky spoločné dotyky.. prechádzky.. Keď sme od seba ďaleko, snívam o ňom, spomínam na krásne chvíle a túžim po ďalšom stretnutí.. a niekedy to odlúčenie priam fyzicky bolí.. No keď sa stretneme, je jedno, či je to po roku či po niekoľkých mesiacoch.. je jedno, či je to na pár minút, hodín či dní.. vždy to stojí za to.. a vždy je v tom kúsok večnosti.. Je to šialené :)? Aj taká je láska, vážení.. 😉