Všetci – slniečka, mrzúti aj tí medzi nimi – žijeme v rovnakom svete.. Rozdiel je v tom, ako sa naň pozeráme. Sústreďme sa preto na dobré veci, dobrých ľudí a na krásu okolo nás.. Tešme sa z maličkostí, všetko si vychutnávajme, chváľme za dobrý výkon aj za snahu a ďakujme.. Môžeme ale aj nemusíme veriť v zákon príťažlivosti, no vždy je príjemnejšie sústrediť sa na dobré namiesto zlého.. a ak by nám to malo priniesť viac dobra do života, prečo to neskúsiť.. ;)?
Leto je oficiálne tu a preto je najvyšší čas podeliť sa s vami o DIY návod ako na klobúk s trblietavým nápisom, ktorý sa ocitol aj na titulke letného Dream & live magazínu ;)!!
Oslavy sú parádna vec :)! Zastávam názor, že oslavovať by sa malo čo najviac vecí a čo najčastejšie, no stále mám pocit, že oslavujem málo.. (aj keď, ak si odmyslím oficiálnu definíciu oslavy, oslavujem vlastne každý deň.. ;)) Tento rok som si povedala, že budem oslavovať aj „narodeniny“ tohto blogu..
Byť Bday girl je také úžasné :)! Ešte teraz spomínam na to, ako sme sa víkend po mojich narodkách vybrali na nákupy.. Bol to len taký spontánny nápad, ale vďaka tomu, že to bolo v narodeninovom týždni, dopadlo to naozaj nezabudnuteľne..
Fotky z mojich posledných narodenín sú asi najfarebnejšie aké tu kedy boli :). Keďže tento rok sme si pre pracovné povinnosti nevedeli „odskočiť“ osláviť k moru ako minule, vybehli sme nasať trošku dovolenkovej atmosféry k tomuto dlhočiznému mólu.. 🙂
Hmm.. takto nejako pred 2 mesiacmi sme mali veľký oslavný víkend.. Krstili sme prvé číslo Dream & live magazine (aj o tom tu raz napíšem – všetko, čo som mala na srdci, no do mojho superkrátkeho príhovoru sa nezmestilo :).. fotoreportáž si viete pozrieť tu..) a v rodinnom kruhu sme oslávili moje okrúhle narodeniny.. Poučená z posledného vymýšľania darčekov som si poctivo začala spisovať wishlist v dostatočnom predstihu, no napriek tomu sa mi nepodaril môj diabolský plán, vymyslieť si 30 darčekov a dostávať ich priebežne celý mesiac :).. no nič, možno niekedy inokedy :D.. Splnilo sa však veľa vecí..
Od svadby máme 2 roky a 3 mesiace a stále sme sa nedopracovali k profesionálnemu spoločnému foteniu (bez svadobných šiat).. Asi u nás naozaj platí, že obuvníkove deti chodia bosé, no snažíme sa vynahradiť si to aspoň fotkami z dovoleniek či osláv.. a pri každej vhodnej príležitosti strčiť foťák do ruky niekomu, kto je ochotný nám zopár tých spoločných fotiek spraviť.. 🙂 Týmto by som sa chcela ešte raz poďakovať všetkým, vďaka ktorým máme krásne fotky z Toskánska, zo Santorini, z Korfu a z rodinných osláv :).. Pre mňa sú tie krátke chvíle fotenia, ako aj následné upravovanie a prezeranie fotiek, veľmi vzácnymi momentmi.. Ako napríklad toto kratučké fotenie na Korfu posledný večer dovolenky.. Veronika a Peťo boli takí zlatí, že sa odhodlali popasovať s tým veľkým ťažkým foťákom a dopriali nám spoločné dovolenkovo-morsko-narodeninové spoločné fotky.. (Je to inak táto sympatická dvojica ;)..) Naše fotenie som si neskutočne užila, napriek tomu, že som sa vôbec nesprávala vhodne :D.. Stále mi prišlo akosi smiešne, že MY! sa konečne fotíme, takže som sa vydržala tváriť normálne asi 3 sekundy a potom vypukla do veľkého smiechu :).. Strašne rada si tieto fotky pozerám, lebo z nich cítim pohodu, lásku, bezstarostnosť a dobrú náladu :).. To, že sme boli pri mori a mala som svoju obľúbenú tylovú sukňu s „motivačným“ tričkom, sú veľmi príjemné bonusy.. no byť na tých fotkách s osobou, ktorú milujem najviac na svete, v predvečer svojich „veľkých“ narodenín je úplne najviac ;).. Celý ten deň bol úžasný a keby to šlo, každý deň by som končila tancovaním na pláži pri západe slnka.. ♥
Táto tylová sukňa si okamžite získala moje srdce a vyletela na vrchol rebríčka najobľúbenejších kúskov v mojom šatníku :).. Keď si teraz pozerám fotky z našej „narodeninovej“ dovolenky na Korfu, je mi úplne jasné prečo.. Má predsa farbu mora!! Všimnite si ako sa na niektorých záberoch takmer zlieva s morom :).. Je to akoby som so sebou mala, zakaždým keď si ju oblečiem, tichý šepot mora.. ♥
Dlho som rozmýšľala, ako opísať obyčajnú prechádzku v neobyčajnej sukni s neobyčajnými pocitmi.. až som to nakoniec vzdala s tým, že tentoraz to musia povedať fotky samotné.. 🙂
