Dnes to bude krátke, lebo tieto fotky sú celkom „ukecané“ a povedia TO samé, no vopred vás varujem, ak nemáte radi ružovú, ďalej ani nepozerajte ;)!
Sedím v čerstvo vyupratovanom novom bytíku, v novej pracovni. Na stenách ešte nič nie je, chýba zopár drobností a na zemi je niekoľko krabíc, no som spokojná.. Konečne sme v NAŠOM.. ♥♥♥
Svieti slniečko, pod nosom mi voňajú frézie z Veľkej noci a práve som si uvedomila, že toto je vlastne prvý príspevok, ktorý píšem v tomto byte.. 🙂
Krátky výletík v slnečnej rozkvitnutej Viedni bol pre nás balzamom na dušu po náročnom týždni.. Bol to jeden z tých
svetlých bodov, na ktoré som sa mohla tešiť.. Keď som hlboko v noci googlila rozkvitnuté stromy vo Viedni (#takebezneproblemyfotografanajar :D..), opäť som pocítila radosť podobnú tej pred dovolenkou.. Vďaka ukážkovému počasiu a množstvu ľudí fotiacich sa ostošesť v japonskej záhrade som sa na chvíľu ozaj cítila takmer ako turista.. 🙂
Ruku hore, ak sa aj vám (a nie raz) stalo, že ste v hlave nosili x vecí, ktoré by ste mali/mohli spraviť, no nevedeli ste sa k nim dokopať! Dúfam, že v tom nie som sama a že vám nám tento článok pomôže trochu sa rozhýbať.. 😉
Viete ako sa hovorí – „To je Amerika!“ :)? Ja som si pre vás pripravila príspevok s vecami, ktoré su pre mňa Parížom!
Čo je lepšie – byť tým, komu sa plnia sny alebo plniť sny iným? Poviem vám, že užasné je už len byť pri tom.. na mieste, kde sa sny plnia.. šíri sa z toho totiž neskutočná energia! A z toho mi vychádza jediné – sny by sa mali plniť (čo najčastejšie!) – robia svet krajším a ľudí šťastnejších.. ♥
Fotenie Sašky a Mirka bolo výnimočné. Nielen tým, že samo o sebe predstavovalo splnený sen pre mňa, keďže to bolo moje prvé fotenie v Paríži a na jar, bolo najmä splnením snov týchto dvoch zaľúbencov.. A že som mohla byť pri tom a zachytiť to na fotkách, bolo úplne najviac!!
Myslím, že toto bude pre mňa jeden z najťažších príspevkov na písanie.. No ako zhrnúť, čo pre mňa minuloročný Paríž znamenal, do niekoľkých riadkov? Ako vysvetliť, prečo sa stále usmievam a zároveň sa mi tisnú slzy do očí, keď dlhšie sedím nad našimi fotkami z Paríža..? Ako popísať TEN pocit, ktorý mám, keď listujem prvým číslom môjho vysneného časopisu o Paríži..? Ako je vôbec možné, že napriek tomu, že všetko zďaleka nevyšlo podľa plánov, považujem práve tento výlet za úplne bezkonkurenčný?? Budem rada, ak sa mi podarí dostať zo seba aspoň časť toho všetkého.. a trochu vám priblížiť, ako to vlastne celé bolo..
Splnený sen v Paríži je niečo, čo sa prekonáva veľmi, veľmi ťažko.. Niečo, na čo sa nezabúda.. Hlavne, keď máte fotky.. Hlavne, keď máte svoj časopis, v ktorom píšete o tom, aké to všetko bolo, keď sa to dialo.. Vďaka tomuto „stroju času“ cestujem v spomienkach do Paríža často.. Každým listovaním.. Keď si prezerám fotky z Paríža, srdce mi zrazu začne biť silnejšie a ťahá ma to späť.. Strašne! Zakaždým sa ozve moja láska k Parížu a jari a ja automaticky začnem snívať o tom, aké by bolo krásne, keby bola stále jar a všade rozkvitnuté stromy.. Aké by bolo skvelé vznášať sa šťastím ako vtedy v Paríži.. aké by bolo úžasné cítiť tú príchuť splneného sna každý deň..
novšie články