Myslím, že toto bude pre mňa jeden z najťažších príspevkov na písanie.. No ako zhrnúť, čo pre mňa minuloročný Paríž znamenal, do niekoľkých riadkov? Ako vysvetliť, prečo sa stále usmievam a zároveň sa mi tisnú slzy do očí, keď dlhšie sedím nad našimi fotkami z Paríža..? Ako popísať TEN pocit, ktorý mám, keď listujem prvým číslom môjho vysneného časopisu o Paríži..? Ako je vôbec možné, že napriek tomu, že všetko zďaleka nevyšlo podľa plánov, považujem práve tento výlet za úplne bezkonkurenčný?? Budem rada, ak sa mi podarí dostať zo seba aspoň časť toho všetkého.. a trochu vám priblížiť, ako to vlastne celé bolo..
Tag:
Dadoo sukne
Hmm.. takto nejako pred 2 mesiacmi sme mali veľký oslavný víkend.. Krstili sme prvé číslo Dream & live magazine (aj o tom tu raz napíšem – všetko, čo som mala na srdci, no do mojho superkrátkeho príhovoru sa nezmestilo :).. fotoreportáž si viete pozrieť tu..) a v rodinnom kruhu sme oslávili moje okrúhle narodeniny.. Poučená z posledného vymýšľania darčekov som si poctivo začala spisovať wishlist v dostatočnom predstihu, no napriek tomu sa mi nepodaril môj diabolský plán, vymyslieť si 30 darčekov a dostávať ich priebežne celý mesiac :).. no nič, možno niekedy inokedy :D.. Splnilo sa však veľa vecí..
Od svadby máme 2 roky a 3 mesiace a stále sme sa nedopracovali k profesionálnemu spoločnému foteniu (bez svadobných šiat).. Asi u nás naozaj platí, že obuvníkove deti chodia bosé, no snažíme sa vynahradiť si to aspoň fotkami z dovoleniek či osláv.. a pri každej vhodnej príležitosti strčiť foťák do ruky niekomu, kto je ochotný nám zopár tých spoločných fotiek spraviť.. 🙂 Týmto by som sa chcela ešte raz poďakovať všetkým, vďaka ktorým máme krásne fotky z Toskánska, zo Santorini, z Korfu a z rodinných osláv :).. Pre mňa sú tie krátke chvíle fotenia, ako aj následné upravovanie a prezeranie fotiek, veľmi vzácnymi momentmi.. Ako napríklad toto kratučké fotenie na Korfu posledný večer dovolenky.. Veronika a Peťo boli takí zlatí, že sa odhodlali popasovať s tým veľkým ťažkým foťákom a dopriali nám spoločné dovolenkovo-morsko-narodeninové spoločné fotky.. (Je to inak táto sympatická dvojica ;)..) Naše fotenie som si neskutočne užila, napriek tomu, že som sa vôbec nesprávala vhodne :D.. Stále mi prišlo akosi smiešne, že MY! sa konečne fotíme, takže som sa vydržala tváriť normálne asi 3 sekundy a potom vypukla do veľkého smiechu :).. Strašne rada si tieto fotky pozerám, lebo z nich cítim pohodu, lásku, bezstarostnosť a dobrú náladu :).. To, že sme boli pri mori a mala som svoju obľúbenú tylovú sukňu s „motivačným“ tričkom, sú veľmi príjemné bonusy.. no byť na tých fotkách s osobou, ktorú milujem najviac na svete, v predvečer svojich „veľkých“ narodenín je úplne najviac ;).. Celý ten deň bol úžasný a keby to šlo, každý deň by som končila tancovaním na pláži pri západe slnka.. ♥
Táto tylová sukňa si okamžite získala moje srdce a vyletela na vrchol rebríčka najobľúbenejších kúskov v mojom šatníku :).. Keď si teraz pozerám fotky z našej „narodeninovej“ dovolenky na Korfu, je mi úplne jasné prečo.. Má predsa farbu mora!! Všimnite si ako sa na niektorých záberoch takmer zlieva s morom :).. Je to akoby som so sebou mala, zakaždým keď si ju oblečiem, tichý šepot mora.. ♥
Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna čarokrásna rozprávková krajina menom Santorini a zázračná suknička menom Dolly.. Patrili k sebe, no nevedeli o tom, až kým sa im to dievčina menom Katka nerozhodla ukázať.. 🙂 No ale vážne :).. Sama som o tom nevedela, kým som tú pravú – výrazne modrú – dolly sukničku nezobrala domov zo salónu Wedding Avenue.. a nenechala ju pôsobiť..
Všetko to začalo ešte pred našou svadbou.. vďaka rozprávkovým šatám.. ktoré mi dali priestor (a obrovský!) na snívanie o tom, že sa aspoň na jeden deň stanem princeznou.. Pár mesiacov pred svadbou, sme mi symbolicky spravili fotku na schodoch Smolenického zámku (kadiaľ som potom kráčala k „oltáru“).. ako si nasadzujem korunku.. s podtextom “
One day I am going to be a princess“ :).. s tým, že v deň svadby si urobím fotku už s korunkou na hlave.. tiež symbolicky.. na pamiatku :).. Asi 3 týždne pred svadbou som si ešte vymyslela tričko s nápisom „TODAY I am going to be a PRINCESS“.. ktoré som chcela mať na sebe počas príprav.
Kiežby tak jar mohla trvať večne!!! Teplý vánok, nesmelé slniečko, vône všade kam sa pohnete a rozkvitnuté stromy a kríky.. Príroda na jar vytiahne všetky svoje tromfy a usporiada veľkolepý bál na otvorenie sezóny.. no po pár týždňoch je všetka tá nádhera preč.. Je to ako sen, z ktorého sa nechcete prebudiť.. ako piesok, ktorý vám neúprosne preteká pomedzi prsty..
Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden zázračný svadobný salón a tam sa plnili všetky dievčenské sny.. 🙂 Aj takto by sa mohlo začať rozprávanie o Veronikinom salóne Wedding Avenue v Bratislave. Zavítala som sem, paradoxne, až po svadbe, možno tak trochu riadením osudu :).. (o tom však niekedy inokedy..) a keďže som na krku nemala žiaden predsvadobný stres, mohla som atmosféru v salóne vnímať nezaujato a z nadhľadu..