Po tom, ako sa teploty konečne zmenili na znesiteľné a leto sa zvonením školských zvoncov oficiálne skončilo, pomaly chytám druhý dych a čoraz častejšie sa dostávam k tomuto blogu.. Toto leto bolo pre mňa ťažké.. Svojim dielom k tomu prispeli aj tie extrémne horúčavy, ktoré znášam veľmi ťažko.. Viac ma však trápilo čosi iné.. Ešte niekedy na jar, pred oným okrúhlym jubileom som skákala od radosti, keď som prišla na to dôležité, na čo by človek mal prísť pred dovŕšením istého veku.. no potom.. v čase osláv, resp. po nich.. prišli pochybnosti.. ktoré nie a nie odísť.. Radosť a nadšenie napadli strach ruka v ruke s pochybnosťami a ružové myšlienky sa pomaly farbili na sivé a čierne.. Veci sa posúvali, postupne strácali zmysel a celé to čakanie okolo toho ma neskutočne ubíjalo a demotivovalo.. Išlo to dolu vodou a uvedomila som si, že mám len 2 možnosti.. nechať to tak alebo začať odznova..
