Predstavte si, že k niekomu neprechovávate žiadne veľké city.. Len tak chodíte okolo seba, sem tam sa na seba usmejete, nič viac.. Zrazu však máte neodbytný pocit a túžbu stretnúť sa a bližšie sa spoznať.. Chcete dať tomu druhému šancu, lebo cítite, že by to mohlo byť ono.. Nakoniec do toho padnete o 5 minút 12, ste v tom až po uši, no viete, že to bude trvať už len pár dní a potom sa rok neuvidíte.. Asi tak som na tom teraz s jeseňou :)..
Keď sme odchádzali na Santorini, bolo u nás ešte babie leto.. Tam bolo tiež cítiť, že ide jeseň, no predsa len, je to iné, keď nikde okolo nevidíte žlté stromy či opadané lístie, ale more a slnko to cez deň veselo vytiahne aj na 30tku.. Keď sme sa vrátili, jeseň sa už pomaly rozbiehala a nešlo ju zastaviť.. 🙂 Ako som už spomínala, pár dní po návrate som sa stále vznášala v opare spomienok a nejakú jeseň na Slovensku som vôbec neriešila.. Potom som aj chcela, no nedostala som sa k nej.. ale viete ako, príroda nepočká.. Ked už bolo všade zlatožlto a polovica lístia opadaná, bol uz najvyšší čas konať.. 🙂 Vybrali sme sa do Smoleníc.. Pred rokom sme tam fotili naše strašne oneskorené (po)svadobné portréty.. Smolenický zámok (+ park pod ním) patrí k našim obľúbeným miestam.. to, že sme tam mali svadbu, ho samozrejme automaticky radí do osobitnej kategórie, no neodolateľné čaro pre nás mal aj predtým.. Zažili sme ho už v každom ročnom období, no musím uznať, že najpôsobivejší je práve na jeseň a v zime, v čerstvo napadanom snehu.. 🙂 To sa to tam premení na ozajstný “wonderland” :).. No a práve tam, v parku, za zvuku padania listov, som sa definitívne zaľúbila do jesene.. ♥
“How beautiful leaves grow old. How full of light and color are their last days.” (John Burrough) “Every leaf speaks bliss to me, fluttering from the autumn tree.” (
Emily Brontë) “Autumn is a second spring when every leaf is a flower.” (Albert Camus) “Everyone must take time to sit and watch the leaves turn.” (Elizabeth Lawrence)
Spomínam si na jeden moment z jesene spred 4 rokov.. “Stála som.. čakala.. a všade okolo mňa padali listy.. jeden za druhým.. a tak mi napadlo – existuje výstižnejší obraz plynutia času ako rýchlo padajúce lístie??..” Behali z toho po chrbte zimomriavky, no bolo to magické.. Magicky krásne.. ako zakaždým, keď niečo padá z neba, alebo zo stromov a vy si dovolíte na chvíľu otvoriť srdce a všetku tu krásu naplno precítiť..