Milujem miesta, kde dokážem vypnúť.. ale že úplne.. Keď sa zastaví prúd myšlienok a zmysly začnú vnímať na 200 %.. Potom si dokážem naplno vychutnať aj také tie (ne)obyčajné veci.. ako čerstvý vzduch.. ticho.. najpohodlnejšiu posteľ na svete.. spánok.. žblnkot vody pri veslovaní.. vôňu ceruziek pri najkrajších omaľovánkach.. doslova každé sústo dokonalej kuchyne.. a výhľad z okna.. Nechám sa stratiť vo farebnom zrkadlovom bludisku, uniesť pohľadom na nekonečnú knižnicu a zlákať na nákup suvenírov.. akoby som mala znova 13.. 🙂
Také boli naše Tatry.. Štrbské pleso.. a Grand hotel Kempinski, kam sme sa po rozprávkovom zimnom pobyte vrátili na naše 3. výročie svadby opäť.. aby sme tam žili pár dní ako v pohľadnici..