Hovorí sa, že všetko má svoj čas.. Niečo na tom asi bude..
Pred pár dňami sme oslavovali 3 mesiace od našej svadby a bavili sme sa aj o Santorini, ako to všetko vymyslíme, zosúladíme, aby sa naše sny splnili.. Potom sme sadli za počítač a zistili, že tento rok to so Santorini nevyzerá moc ružovo..
Posledných pár dní bolo pre mňa veľmi dôležitých.. Veľa ľudí bolo kade-tade po predĺžených víkendoch, ja som absolvovala akúsi očistnú regeneračnú duchovnú cestu do minulosti, aby som sa mohla do prítomnosti vrátiť svieža a plná energie a s druhým dychom pokračovať na ceste za svojimi krátkodobými aj dlhodobými snami.. A ZÁROVEŇ si užívať všetky tie krásne drobnosti všedných dní a znovuobjaviť čaro premieňania všedných dní na špeciálne :)..
V rámci prezerania starých „fajlov“ som si prečítala aj svoju úvahu z čias krátko po našom zasnúbení s Tominom.. a nedá mi nenapísať sem aspoň pár viet..
„.. V mojom živote a srdci je už iný muž. Úžasný muž s veľkým M, presne taký, o akom si všetky láskou sklamané a životom ošľahané ženy hovoria, že neexistuje. On však existuje, je so mnou, miluje ma, ja milujem jeho a chceme spolu stráviť celý život..“
„.. Chýba mi ten sladký smútok.. to trepotavé trápenie.. tá neistota a možnosť pádu do nekonečných hĺbok.. Ja viem, ja viem, znie to strašne 🙂 sama som sa zarazila, keď som to tu uvidela čierne na bielom.. Ale.. tieto pocity.. keď je človek sám alebo s niekým, ale pritom sám.. prežila som s nimi väčšinu svojho „dospelého“ života.. stali sa mojím priateľom, zvykla som si na ne.. dlho boli všetkým, čo som mala a tak som sa naučila mať ich rada a hľadať v nich krásu a cítiť sa s nimi príjemne.. A teraz mi občas chýbajú.. Ako starý priateľ, s ktorým ste roky nadávali na život a zrazu nemáte na čo :).. Hm :).. možno si len musím zvyknúť na to, že som dlhodobo šťastná, že je všetko tak, ako má byť a že je to na najlepšej ceste k tomu, aby to bolo úplne fantastické :). Neviem.. možno takéto to je, keď človek začína prvýkrát lietať.. keď sa prvýkrát odráža od teplej mäkkej zeme, ktorá mu bola po celý život domovom a útočiskom.. a smeruje do nebies.. Možno takéto to je, keď si človek uvedomí, že začína žiť svoje sny..“
Paríž je sen.. neviem, ako to robí, ale skrátka je.. 🙂 A je jedno koľkokrát sa v ňom tlačíte v dave turistov, či je vám teplo, zima, alebo tak akurát.. Paríž snom vždy ostane.. Snom a láskou na celý život.. Miestom, kam sa vždy radi vrátite.. Teda, aspoň u mňa je to tak :).. Zakaždým, keď som počúvala Lanu Del Rey ako spievala „take me to Paaaris..“, cítila som nutkanie schytiť sa a ísť tam.. akoby mi spievala z duše :).. „Let’s go there and never look back.. Paris.. we can be crazy like that.. Under the stars we are, we are dreaming…. of Paris..“
Posledné dni som toho veľa nenasnívala.. Skôr som mala pocit akoby som riešila len nejaké papierovačky okolo snívania :).. No včera v noci to opäť prišlo, ďalšia vlna snívania.. o Santorini..
Spomenula som si na Skaros.. ako sme sedeli na skale a pozerali na západ slnka, s výhľadom ako pre bohov.. na všetky tie biele domčeky na skalách, ktoré sme mali všade naokolo, na prechádzky po plážach, na čierne lesklé kamienky medzi prstami na nohách, na jazdy štvorkolkou, okruhy ostrovom a vietor vo vlasoch..
Santorini je sen a láska na celý život..
Je zvláštne, ako sa jeden sen môže meniť.. Kedysi dávno, keď som bola s mamou na dovolenke v Grécku, preštudovala som si ponuku fakultatívnych výletov a Santorini ma tak očarilo, že sme sa tam vybrali na jednodenný výlet napriek tomu, že sme cestou tam a späť strávili viac času ako na samotnom ostrove.. Potom som snívala o návrate, aby som si Santorini mohla užiť naozaj naplno.. Stačí hodiť do googlu a bude sa Vám snívať oveľa ľahšie ;)..
Naša prvá spoločná dovolenka s Tominom nemohla dopadnúť lepšie.. Sen sa stal skutočnosťou a vznikla pravá láska na celý život.. a aj ďalší sen :).. Spomenula som si naň teraz po dlhom čase, ako som si po stýkrát prezerala naše fotky zo Santorini.. ako som mala jeden krátky bláznivý sen o tom, že by sme sa zobrali tam, na schodíkoch skaly Skaros.. (Bolo to ešte predtým ako sme spoločne zavítali na Smolenický zámok, ktorý bol oveľa reálnejšou a napriek tomu rozprávkovou možnosťou..) Bol to jeden z tých snov, ktoré si dovolíte snívať s tým, že viete, že sa nikdy neuskutočnia a ani to nebolí :).. Ten potom vystriedal trošku reálnejší, o tom, že tam nafotíme svadobné portréty.. Ten trvá dodnes a jeho osud je zatiaľ neznámy.. 🙂 no moje šaty sú bielomodré a bola by škoda neukázať im Santorini ;)..
Pre všetkých, ktorí ma chcú podporiť..
Najhoršie je začať.. myslím, na začiatku.. potom je ťažkých asi milión ďalších vecí.. 😉
Snívať nie je jednoduché..
Ani rozhodnúť sa svoje sny NAOZAJ uskutočniť..
No potom prichádza najťažšia časť začiatku – začať.. :)!
Je fajn mať hlavu v oblakoch a plnú nápadov, plánov a vzdušných zámkov, no keď príde na realizáciu, všetko vyzerá úplne inak..
Vtedy je dôležité spraviť prvý krok.. A ten vôbec nemusí byť dokonalý.. veď kto kedy počul o dokonalom prvom kroku ;).. hlavné je, že sa pohýnate dopredu.. na ceste, po ktorej sa oplatí ísť..
Rozhodla som sa, že si skrátim čakanie na naše spoločné fotky postupným pridávaním našich fotiek z Paríža.. 🙂 Prvá noc v našom hoteli v Paríži bola čarovná.. Všetko mi prišlo také neskutočné a nádherné zároveň.. Najlepšie na tom však bolo, že som cítila, ako si to všetko naplno vychutnávam.. a tomu som aj teraz najviac vďačná.. :).. Náš výhľad na Eiffelovku, to že sme ju videli spolu prvý večer svietiť, blikať a nakoniec aj zhasnúť.. spoločné dýchanie nočného parížskeho vzduchu :).. moje svadobné šaty v Paríži!.. ich zavesenie nad posteľ a vynímanie sa v tme a modrom podsvietení našej dizajnovej parížskej izbičky….
And now.. let’s dream about Paris!
foto: Tomáš Záhumenský
