Dnes to bude krátke, lebo tieto fotky sú celkom „ukecané“ a povedia TO samé, no vopred vás varujem, ak nemáte radi ružovú, ďalej ani nepozerajte ;)!
Sedím v čerstvo vyupratovanom novom bytíku, v novej pracovni. Na stenách ešte nič nie je, chýba zopár drobností a na zemi je niekoľko krabíc, no som spokojná.. Konečne sme v NAŠOM.. ♥♥♥
Svieti slniečko, pod nosom mi voňajú frézie z Veľkej noci a práve som si uvedomila, že toto je vlastne prvý príspevok, ktorý píšem v tomto byte.. 🙂
Rozmýšľali ste niekedy nad tým, ako by vyzeralo vaše kreslené rozprávkové ja :)? Priznám sa, že mne to raz napadlo, asi tak pred 3 rokmi, no moc som to neriešila.. Potom som však spoznala rozprávkovú Danyela art a neodbytne som zatúžila mať svoju postavičku na mieru.. ♥
Ách, dnes úplne očarená z Luskáčika :).. Bol to náš prvý balet (verili by ste :)?).. a zážitok, na ktorý určite nechcem zabudnúť.. 🙂
Na to, ako som si už v prvých minútach povedala, že na toto predstavenie budem odteraz chodiť pravidelne, na to, ako som videla cez prestávku malé dievčatká napodobňovať ladné pohyby baletiek :).. na to, ako som si pri Kvetinovom valčíku hovorila, že by mohol trvať večne.. a ako sme naň potom doma s Tominom tancovali.. 🙂 Keby sme mali pred svadbou, určite by sme si túto skladbu zaradili do playlistu a trvala by som na tom, aby sme sa na ňu naučili tancovať :)..
Dlho som rozmýšľala, ako opísať obyčajnú prechádzku v neobyčajnej sukni s neobyčajnými pocitmi.. až som to nakoniec vzdala s tým, že tentoraz to musia povedať fotky samotné.. 🙂
Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna čarokrásna rozprávková krajina menom Santorini a zázračná suknička menom Dolly.. Patrili k sebe, no nevedeli o tom, až kým sa im to dievčina menom Katka nerozhodla ukázať.. 🙂 No ale vážne :).. Sama som o tom nevedela, kým som tú pravú – výrazne modrú – dolly sukničku nezobrala domov zo salónu Wedding Avenue.. a nenechala ju pôsobiť..
Všetko to začalo ešte pred našou svadbou.. vďaka rozprávkovým šatám.. ktoré mi dali priestor (a obrovský!) na snívanie o tom, že sa aspoň na jeden deň stanem princeznou.. Pár mesiacov pred svadbou, sme mi symbolicky spravili fotku na schodoch Smolenického zámku (kadiaľ som potom kráčala k „oltáru“).. ako si nasadzujem korunku.. s podtextom “
One day I am going to be a princess“ :).. s tým, že v deň svadby si urobím fotku už s korunkou na hlave.. tiež symbolicky.. na pamiatku :).. Asi 3 týždne pred svadbou som si ešte vymyslela tričko s nápisom „TODAY I am going to be a PRINCESS“.. ktoré som chcela mať na sebe počas príprav.
Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden zázračný svadobný salón a tam sa plnili všetky dievčenské sny.. 🙂 Aj takto by sa mohlo začať rozprávanie o Veronikinom salóne Wedding Avenue v Bratislave. Zavítala som sem, paradoxne, až po svadbe, možno tak trochu riadením osudu :).. (o tom však niekedy inokedy..) a keďže som na krku nemala žiaden predsvadobný stres, mohla som atmosféru v salóne vnímať nezaujato a z nadhľadu..
Celé leto som snívala o tom, aké by to bolo, byť aspoň na jeden deň vílou.. 🙂 V krásnych rozoviatych dlhých šatoch, s kvetinovou korunkou vo vlasoch.. pobehovať bosá po lúke, hrať sa s vetrom a cítiť posledné mäkké dotyky slabnúcich slnečných lúčov.. Pravidelne som si vyčleňovala oddychový čas, keď som pri fotkách z celého sveta snívala tento svoj malý letný vílovský sen.. 🙂 Dohodli sme sa na fotení s kamarátom, no termín sme stále posúvali.. zosúladiť viacerých zainteresovaných a ešte aj počasie na konci leta nebolo vôbec jednoduché.. Dni sa skracovali, listy začínali žltnúť a opadávať, slniečko svietilo čoraz slabšie.. nebolo to už celkom ono.. Ešte deň pred fotením sme váhali, či do toho ísť alebo to odložiť o rok.. Nebolo to dokonalé, slnko nám zašlo skoro hneď po príchode na miesto a na konci som sa už celá triasla od zimy, no napriek tomu to bolo krásne a som veľmi rada, že sme si to aspoň vyskúšali a zostalo nám niekoľko pekných fotiek na pamiatku.. Musím však povedať, že byť vílou len jeden deň určite nestačí :)!!!
staršie články