Ruku hore, ak sa aj vám (a nie raz) stalo, že ste v hlave nosili x vecí, ktoré by ste mali/mohli spraviť, no nevedeli ste sa k nim dokopať! Dúfam, že v tom nie som sama a že vám nám tento článok pomôže trochu sa rozhýbať.. 😉
Nové začiatky nesú so sebou kopec nadšenia, nádejí a pripomínajú čerstvo napadnutý sneh.. Sú o detskej radosti a možno aj naivite, viere v zázraky a stavaní vzdušných zámkov.. Sú o prekonávaní nás samých.. plánoch a prvých krôčikoch.. Začiatky roka majú dokonca potenciál byť lepšie ako Vianoce.. Prečo? A ako? Čítajte ďalej.. 😉
Na snívaní ma baví všetko! Každé snívanie je tak trochu ako lovestory, dáva nám krídla, na chvíľu vďaka nemu zabúdame na všetko ostatné a ocitáme sa v inom svete.. A každý začiatok nového snívania je ako udalosť.. Aspoň pre mňa.. 🙂
Druhá polovica roka 2016 bude už navždy zapísaná v mojej pamäti ako reštart Dream & live magazínu. Od júla do decembra bol totiž na prvých priečkach mojich myšlienok, radostí aj starostí.. Venovala som mu obrovské množstvo času, energie, nadšenia, vytiahla všetky zásoby nádeje, viery a vytrvalosti, obetovala letnú dovolenku a urobila zjavne kopec chýb, ktoré som sa snažila odpustiť si a poučiť sa z nich so vztýčenou hlavou a pozitívnym prístupom..
Niekedy má človek tendenciu mrnčať, že (prečo) ešte nie je tam a tam, no keď sa obzrie späť, zistí, že od začiatku (roka) prešiel hodný kus cesty.. A to mám na rekapituláciách najradšej.. či už sú denné, mesačné alebo ročné.. Vďaka nim sa vieme pozrieť na udalosti v našom živote z nadhľadu, tešiť sa aj z maličkostí a byť vďační za všetko, čo nás postretlo..
Je to opäť tu.. Rok sa chýli ku koncu, spomíname, rekapitulujeme, ďakujeme a tešíme sa na nový rok, nové začiatky a dobrodružstvá.. Neviem ako vy, no moje plány na sklonku roka ma vždy zvyknú trošku vydesiť.. 🙂 Ale asi to k tomu patrí.. Našťastie si vždy spomeniem na citát „If your dreams don’t scare you they are not big enough“.. 🙂
Rozmýšľali ste niekedy nad tým, ako by vyzeralo vaše kreslené rozprávkové ja :)? Priznám sa, že mne to raz napadlo, asi tak pred 3 rokmi, no moc som to neriešila.. Potom som však spoznala rozprávkovú Danyela art a neodbytne som zatúžila mať svoju postavičku na mieru.. ♥
Všimla som si jednu vec.. Až na pár tmavých výnimiek som bola v poslednom čase príliš často až neznesiteľne šťastná (no dobre dobre, až také neznesiteľné to nebolo, teda nie je). Také tie návaly šťastia, (bez podporných látok ;)!) keď máte chuť lietať alebo aspoň nadskočiť a každému v okolí vykričať: I’m so hapyyyy!! (presne ako malá Agnes vo finálnej scénke v Despicable me 2)
Asi to poznáte tiež. Ten pocit, keď na vás prvýkrát vyskočí vianočne ladená reklama, výklad, prvý stromček a vianočná výzdoba v obchodnom centre. A je november, október, dokonca niekedy len september.. Pomaly si na to zvykáme, niekedy frfleme, nadávame, inokedy nám to dokonca hrá do karát (vôbec som sa nenahnevala na vianočné miništóly v septembri ;)..). Patrí to k svetu, v ktorom žijeme a v ktorom sa všetko točí akosi rýchlejšie..