Pred sebou a svojimi pocitmi sa nedá utiecť.. Nepomôže vám ani preletieť oceán a zmeniť kontinent….
Ako pokračoval skutočný príbeh za vysmiatymi fotkami? Čítajte ďalej..
Rozmýšľali ste niekedy nad tým, aké príbehy sa skrývajú za „dokonalými“ fotkami na sociálnych sieťach? Či je ten človek, ktorý sa na vás usmieva z fotky, skutočne šťastný alebo to len hrá, lebo na to, ako sa skutočne cíti, predsa nikto nie je zvedavý..?!? Koľko fotiek sa muselo „nacvakať“, kým vznikla jedna ako-tak použiteľná, nad ktorou ten človek aj tak dlho váhal, či ju vôbec zavesí na Instagram?
Tento článok nebol v pláne, no o to viac sa z neho teším.. 🙂 Keď som cez víkend sedela nad fotkami z Tatier, po naozaj veľmi dlhom čase som opäť pocítila nutkanie spraviť z nich článok.. tak ako kedysi.. len tak pre radosť.. pre seba.. pekne na pamiatku..
Písanie tohto článku som odkladala dlho, predlho.. Čo sa dá napísať, keď mám pocit, že o novom čísle magazínu snov už bolo napísané a povedané všetko..? A predsa.. keď som fotila prvé fotky s tou kôpkou zhmotnených splnených snov s bielymi pivonkami, jedna myšlienka sa pýtala na svet..
Niekde hlboko vo vnútri som cítila, že sa usmievam.. Že ma tá myšlienka robí šťastnou.. napriek tomu, že sa cez tú bolesť, ktorá tam stále sídlila, na moju tvár nevedel prebojovať úsmev..
Už dávno vám na prerazenie na Instagrame nestačia len (samostatne) krásne fotky.. Malo by za nimi (a ich popiskami) byť cítiť človečinu, teda VÁS, mali by pokrývať len niekoľko oblastí vášho života (ideálne 1-2, max 3) a okrem toho by mali medzi sebou ladiť, t.j. vytvárať harmonický, oku lahodiaci, jednotný feed. A tak sa dostávam k tomu, o čom tento článok bude.. V prvej časti vás prevediem mojou cestou za „dokonalým“ instagramovým feedom a v druhej časti nájdete viacero tipov a rád, ako sa k tomu svojmu môžete priblížiť aj vy.. 😉
Áno, je už takmer polovica decembra a ja až teraz zverejňujem môj adventný (aj keď by som asi rovno mohla predĺžiť jeho platnosť a premenovať ho na zimný 😉 ) bucket list.. Ale, (blogerský) svet sa preto nezrúti, všakže 😀 ?
Poznáte to.. Po blbom, zlom alebo hoci aj „len“ neutrálnom období sa to zrazu zlomí.. a všetko je inak.. Hlavou vám víri kopec myšlienok, nápadov, z ničoho nič skáčete radosťou a neuveriteľne sa tešíte na všetky tie otvorené možnosti pred vami.. Chytáte druhý dych..
Dnes je vonku tak kráásne škaredo, že keby som si chcela objednať počasie na písanie, nemohla by som si vybrať lepšie.. Po tlaku posledných dní a konca „prázdnin“ (tak stále podvedome volám tie 2 najletnejšie mesiace, aj keď už dávno nie som školopovinná), doháňaní a ukončovaní viacerých povinností a zákaziek, som si dnes vyhradila deň len pre seba a pre blog. Konečne!!