Čo je lepšie – byť tým, komu sa plnia sny alebo plniť sny iným? Poviem vám, že užasné je už len byť pri tom.. na mieste, kde sa sny plnia.. šíri sa z toho totiž neskutočná energia! A z toho mi vychádza jediné – sny by sa mali plniť (čo najčastejšie!) – robia svet krajším a ľudí šťastnejších.. ♥
Piatok 13.teho sme sa na pár hodín ocitli medzi najlepšími blogermi na Slovensku.. Som nesmierne šťastná, že som sa mohla zúčastniť súťaže #blogerroka, že som sa vďaka vašim hlasom dostala do finále a že som si zo slávnostného galavečera zobrala presne to, čo som potrebovala.. ♥
Táto tylová sukňa si okamžite získala moje srdce a vyletela na vrchol rebríčka najobľúbenejších kúskov v mojom šatníku :).. Keď si teraz pozerám fotky z našej „narodeninovej“ dovolenky na Korfu, je mi úplne jasné prečo.. Má predsa farbu mora!! Všimnite si ako sa na niektorých záberoch takmer zlieva s morom :).. Je to akoby som so sebou mala, zakaždým keď si ju oblečiem, tichý šepot mora.. ♥
Dlho som rozmýšľala, ako opísať obyčajnú prechádzku v neobyčajnej sukni s neobyčajnými pocitmi.. až som to nakoniec vzdala s tým, že tentoraz to musia povedať fotky samotné.. 🙂
Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna čarokrásna rozprávková krajina menom Santorini a zázračná suknička menom Dolly.. Patrili k sebe, no nevedeli o tom, až kým sa im to dievčina menom Katka nerozhodla ukázať.. 🙂 No ale vážne :).. Sama som o tom nevedela, kým som tú pravú – výrazne modrú – dolly sukničku nezobrala domov zo salónu Wedding Avenue.. a nenechala ju pôsobiť..
Všetko to začalo ešte pred našou svadbou.. vďaka rozprávkovým šatám.. ktoré mi dali priestor (a obrovský!) na snívanie o tom, že sa aspoň na jeden deň stanem princeznou.. Pár mesiacov pred svadbou, sme mi symbolicky spravili fotku na schodoch Smolenického zámku (kadiaľ som potom kráčala k „oltáru“).. ako si nasadzujem korunku.. s podtextom “
One day I am going to be a princess“ :).. s tým, že v deň svadby si urobím fotku už s korunkou na hlave.. tiež symbolicky.. na pamiatku :).. Asi 3 týždne pred svadbou som si ešte vymyslela tričko s nápisom „TODAY I am going to be a PRINCESS“.. ktoré som chcela mať na sebe počas príprav.
Ktovie, aké by bolo žiť pri mori.. mať ho vždy na dosah.. ako spoločníka v šťastných aj smutných chvíľach.. nemusieť po ňom túžiť.. mať ho koľko srdce ráči.. Hm 🙂 práve mi napadlo, že ja mám vlastne s morom vzťah na diaľku :D! Neviem, ako ono, no ja som z neho celá hotová :)! Keď sme spolu, nič mi nechýba.. cítim sa spokojná, šťastná, živá, sama sebou.. Vychutnávam si každý jeden moment.. voňavý vzduch, hravý vánok, všetky spoločné dotyky.. prechádzky.. Keď sme od seba ďaleko, snívam o ňom, spomínam na krásne chvíle a túžim po ďalšom stretnutí.. a niekedy to odlúčenie priam fyzicky bolí.. No keď sa stretneme, je jedno, či je to po roku či po niekoľkých mesiacoch.. je jedno, či je to na pár minút, hodín či dní.. vždy to stojí za to.. a vždy je v tom kúsok večnosti.. Je to šialené :)? Aj taká je láska, vážení.. 😉
Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden zázračný svadobný salón a tam sa plnili všetky dievčenské sny.. 🙂 Aj takto by sa mohlo začať rozprávanie o Veronikinom salóne Wedding Avenue v Bratislave. Zavítala som sem, paradoxne, až po svadbe, možno tak trochu riadením osudu :).. (o tom však niekedy inokedy..) a keďže som na krku nemala žiaden predsvadobný stres, mohla som atmosféru v salóne vnímať nezaujato a z nadhľadu..
Asi to už o mne viete – moja obľúbená farba je modrá, v poslednej dobe hlavne bledomodrá :), no na pár dní v roku vždy urobím výnimku a uprednostním červenú. V súvislosti so svadbami sa často zvykne spomínať to „niečo modré“, čo by ste pri sebe mali mať.. no na Vianoce je to jednoznačne „niečo červené“.. lebo Santa :).. lebo Vianoce :).. Skrátka, červená musí byť.. a hneď sa cítite sviatočne – vianočne :)..