Keď som sa dnes púšťala do písania tohto článku, urobila som niečo, na mňa, veľmi netradičné. Namiesto toho, aby som si začala pripravovať a graficky dekorovať dokument, do ktorého budem vpisovať moje myšlienky a skúsenosti zo života perfekcionistky, otvorila som si okno nového emailu a začala písať priamo tam.
Tému romantizovania života sme prvýkrát začali intenzívnejšie vnímať na jar roku 2022.. Odvtedy sa snažíme vnášať do svojich životov čoraz viac romantických chvíľok. Zaviedli sme aj náš hashtag #mojaromantickachvilka, v rámci ktorého sme vysvetlili definíciu romantizovania života podľa nás..
Tušila som, že v tom nie som sama.. že nie sme ani dve alebo tri.. že je v mojom okolí určite viacero perfekcionistiek, ktoré ich perfekcionizmus už trochu tlačí a omína a chceli by z toho začarovaného kruhu von.. A tak mi v lete roku 2022 v hlave skrsla myšlienka – „Zakladám Klub liečiacich sa perfekcionistiek!“ Začala som zdieľať viac myšlienok a pocitov zo svojho života „liečiacej sa perfekcionistky“ a bola som zvedavá aj na príbehy ďalších perfekcionistiek.. Ako s týmto svojím „darom aj prekliatím“ žijú ony? Tu sú príbehy niekoľkých z nich..
Už je to týždeň, čo padlo finálne rozhodnutie, že nový Dream&live magazín nebude, no stále je to veľmi čerstvé.. Upratovaním „bordelu po výbuchu“ plníme aktuálne všetky naše voľné chvíle a myšlienky a budeme ešte aj najbližších niekoľko mesiacov.. Aj keď automaticky nastúpil môj „profesionálny mód“ – teda akési emocionálne brnenie a obranný mechanizmus, napriek tomu cítim účinky koktejlu emócií, namiešaného špeciálne na túto príležitosť.. Už ho poznám.. Popíjala som ho plnými dúškami koncom minulého roka.. Zloženie je zhruba rovnaké, len ten pomer jednotlivých „ingrediencií“ – emócií sa zmenil..
Poznáte tie sny, ktoré sa objavili vo vašom srdci tak dávno, že si to už ani nepamätáte? Možno to zo začiatku ani neboli sny, len semienka záujmu, ktorý prerástol vo vášeň, ktorá sa spojila s narastajúcou túžbou vytvoriť alebo zažiť niečo výnimočné.. Aj takto sa rokmi formujú želania a tie “najtajnejšie” sny.. ktoré niekedy prekvapia aj nás samotných.. 🙂 A tak sa jedného dňa prebudíme a zistíme, že zrazu do seba všetko tak krásne zapadá..
Bolo to presne pred rokom, keď sa nám podarilo stretnúť na jednom bláznivom fotení.. v jedeň pochmúrny jesenný deň (podobný tomu dnešnému).. Odvtedy sa toho veľa zmenilo.. v živote každej z nás.. no rada by som tu mala pamiatku na to, aké sme boli vtedy.. a ako sme vnímali náš „život v online svete“.. 🙂
(A možno aj tak trochu na zamyslenie a porovnanie s tým, ako to vnímame teraz.. )
Písanie tohto článku som odkladala dlho, predlho.. Čo sa dá napísať, keď mám pocit, že o novom čísle magazínu snov už bolo napísané a povedané všetko..? A predsa.. keď som fotila prvé fotky s tou kôpkou zhmotnených splnených snov s bielymi pivonkami, jedna myšlienka sa pýtala na svet..
Nechápem, ako je možné, že som tu minulý rok nezdieľala „náš“ Big Sur.. Iste, na Instagrame som sa podelila s viacerými mojimi obľúbenými fotkami, jedna z nich dokonca putovala aj na plátno, no článok s fotkami som pripravila až do nového čísla magazínu Dream & live.. pretože Big Sur – ako jeden z najkrajších zážitkov minulého roka – tam jednoducho nemohol chýbať.. ♥♥♥
Bolo 11.11., nie práve najprívetivejšia jesenná nedeľa, a pätica mladých žien sa v rôznych kútoch Bratislavy chystala do vopred dohodnutých a farebne zladených outfitov, na chvíľu uniknúť pred návalom každodenných povinností, aby sa mohli stretnúť a spraviť si taký (ne)obyčajný piknik na hrade.. Jedna priniesla hriešne sladké šišky, druhá chutné mliečne koktejly, tretia čaj na zahriatie a ďalšie deky na sedenie..