Naše malé pastelové papierové kráľovstvo s veľkým srdcom oslavuje svoje prvé narodeniny!!!
Minimalist je láska.. Pastelová láska, ktorá prekoná všetko.. Niektorý deň mi tak napadlo, že ja som si pri tvorbe našich zápisníkov žila v takej malej kreatívnej bubline.. keď všetko ostatné prestalo existovať.. Bola som schopná nakopnúť sa a tvoriť v hlbokej noci s úsmevom v duši aj na perách.. a mala som problém ísť spať, lebo najradšej by som tvorila ďalej..
Jednou z vecí, za ktoré som bola v roku 2020 najviac vďačná, je spolupráca snov – so značkou Dreamlove.. Niečo takéto sa nedeje každý deň, dokonca ani každý rok a keďže je to pre mňa niečo výnimočné, rada by som to tu mala zvečnené, v samostatnom článku.. z kategórie #dreamjob 🙂
Poznáte tie sny, ktoré sa objavili vo vašom srdci tak dávno, že si to už ani nepamätáte? Možno to zo začiatku ani neboli sny, len semienka záujmu, ktorý prerástol vo vášeň, ktorá sa spojila s narastajúcou túžbou vytvoriť alebo zažiť niečo výnimočné.. Aj takto sa rokmi formujú želania a tie “najtajnejšie” sny.. ktoré niekedy prekvapia aj nás samotných.. 🙂 A tak sa jedného dňa prebudíme a zistíme, že zrazu do seba všetko tak krásne zapadá..
Myslíte, že náhody existujú alebo veríte skôr v osud? Ja rada verím, že veci sa nám dejú tak, aby dávali zmysel.. aby nám niečo dali, niečo nás naučili a aby do seba všetko postupne pekne zapadlo.. Tak to bolo aj s Jankou a jej jabĺčkami La Caramela.. Dovoľte mi dnes vyrozprávať náš spoločný príbeh.. príbeh, ktorý sa skrýva za mojou prácou snov číslo 3.. 🙂
Niekedy stačí jeden malinký krok.. Možno ho urobíte len tak mimovoľne, bez toho, aby ste si jeho silu a dôležitosť uvedomovali.. No potom zistíte, že to bol práve ten jeden malinký krok, ktorý všetko uviedol do pohybu.. a vďaka ktorému ste konečne vykročili na cestu za svojím snom..
Myšlienku na tento článok nosím v hlave už veľmi dlho.. Vlastne ani neviem, prečo sa k nemu dostávam práve teraz, keď by som si mohla vyberať z x tém, ktoré mám nachystané a boli by na leto oveľa aktuálnejšie.. Neviem.. asi to dlžím sama sebe.. a možno len jednoducho nadišiel ten správny čas..
Myslím, že toto bude pre mňa jeden z najťažších príspevkov na písanie.. No ako zhrnúť, čo pre mňa minuloročný Paríž znamenal, do niekoľkých riadkov? Ako vysvetliť, prečo sa stále usmievam a zároveň sa mi tisnú slzy do očí, keď dlhšie sedím nad našimi fotkami z Paríža..? Ako popísať TEN pocit, ktorý mám, keď listujem prvým číslom môjho vysneného časopisu o Paríži..? Ako je vôbec možné, že napriek tomu, že všetko zďaleka nevyšlo podľa plánov, považujem práve tento výlet za úplne bezkonkurenčný?? Budem rada, ak sa mi podarí dostať zo seba aspoň časť toho všetkého.. a trochu vám priblížiť, ako to vlastne celé bolo..
Splnený sen v Paríži je niečo, čo sa prekonáva veľmi, veľmi ťažko.. Niečo, na čo sa nezabúda.. Hlavne, keď máte fotky.. Hlavne, keď máte svoj časopis, v ktorom píšete o tom, aké to všetko bolo, keď sa to dialo.. Vďaka tomuto „stroju času“ cestujem v spomienkach do Paríža často.. Každým listovaním.. Keď si prezerám fotky z Paríža, srdce mi zrazu začne biť silnejšie a ťahá ma to späť.. Strašne! Zakaždým sa ozve moja láska k Parížu a jari a ja automaticky začnem snívať o tom, aké by bolo krásne, keby bola stále jar a všade rozkvitnuté stromy.. Aké by bolo skvelé vznášať sa šťastím ako vtedy v Paríži.. aké by bolo úžasné cítiť tú príchuť splneného sna každý deň..
novšie články