Poznáte ten pocit, keď sa na niečo tešíte tak veľmi, že každý večer zaspávate s myšlienkami na to aké to bude? Keď to nakoniec príde, máte pocit, akoby ste sa ocitli vo svojom sne.. A potom, keď to skončí, cítite prázdnotu (ako písal aj
Hemingway :)..), lebo vám to – ten sen aj jeho prežitie – chýba.. Toto bol presne ten prípad.. naše „druhé Vianoce“ (pretože jedny nikdy nestačia ;)..).
Niektoré miesta sa vám zahryznú do srdca.. a nepustia.. Už len to, že tam ste, dýchate, vnímate.. vám dáva neskutočnú dávku energie a odchod z takéhoto miesta vždy bolí.. nechávate tam totiž kúsok svojho srdca..
Od svadby máme 2 roky a 3 mesiace a stále sme sa nedopracovali k profesionálnemu spoločnému foteniu (bez svadobných šiat).. Asi u nás naozaj platí, že obuvníkove deti chodia bosé, no snažíme sa vynahradiť si to aspoň fotkami z dovoleniek či osláv.. a pri každej vhodnej príležitosti strčiť foťák do ruky niekomu, kto je ochotný nám zopár tých spoločných fotiek spraviť.. 🙂 Týmto by som sa chcela ešte raz poďakovať všetkým, vďaka ktorým máme krásne fotky z Toskánska, zo Santorini, z Korfu a z rodinných osláv :).. Pre mňa sú tie krátke chvíle fotenia, ako aj následné upravovanie a prezeranie fotiek, veľmi vzácnymi momentmi.. Ako napríklad toto kratučké fotenie na Korfu posledný večer dovolenky.. Veronika a Peťo boli takí zlatí, že sa odhodlali popasovať s tým veľkým ťažkým foťákom a dopriali nám spoločné dovolenkovo-morsko-narodeninové spoločné fotky.. (Je to inak táto sympatická dvojica ;)..) Naše fotenie som si neskutočne užila, napriek tomu, že som sa vôbec nesprávala vhodne :D.. Stále mi prišlo akosi smiešne, že MY! sa konečne fotíme, takže som sa vydržala tváriť normálne asi 3 sekundy a potom vypukla do veľkého smiechu :).. Strašne rada si tieto fotky pozerám, lebo z nich cítim pohodu, lásku, bezstarostnosť a dobrú náladu :).. To, že sme boli pri mori a mala som svoju obľúbenú tylovú sukňu s „motivačným“ tričkom, sú veľmi príjemné bonusy.. no byť na tých fotkách s osobou, ktorú milujem najviac na svete, v predvečer svojich „veľkých“ narodenín je úplne najviac ;).. Celý ten deň bol úžasný a keby to šlo, každý deň by som končila tancovaním na pláži pri západe slnka.. ♥
Táto tylová sukňa si okamžite získala moje srdce a vyletela na vrchol rebríčka najobľúbenejších kúskov v mojom šatníku :).. Keď si teraz pozerám fotky z našej „narodeninovej“ dovolenky na Korfu, je mi úplne jasné prečo.. Má predsa farbu mora!! Všimnite si ako sa na niektorých záberoch takmer zlieva s morom :).. Je to akoby som so sebou mala, zakaždým keď si ju oblečiem, tichý šepot mora.. ♥
Dlho som rozmýšľala, ako opísať obyčajnú prechádzku v neobyčajnej sukni s neobyčajnými pocitmi.. až som to nakoniec vzdala s tým, že tentoraz to musia povedať fotky samotné.. 🙂
Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna čarokrásna rozprávková krajina menom Santorini a zázračná suknička menom Dolly.. Patrili k sebe, no nevedeli o tom, až kým sa im to dievčina menom Katka nerozhodla ukázať.. 🙂 No ale vážne :).. Sama som o tom nevedela, kým som tú pravú – výrazne modrú – dolly sukničku nezobrala domov zo salónu Wedding Avenue.. a nenechala ju pôsobiť..
Hovorí sa, že by sme mali žiť pre moment.. vychutnávať si prítomnosť.. Dni bezprostredne po návrate z dovolenky sú však výnimkou.. Je to obdobie, keď žijeme akoby na polovicu.. ignorujúc prítomnosť.. jednou nohou v minulosti.. vznášajúc sa v opare spomienok.. Vedela som, že návrat zo Santorini bude ťažký.. Prvé dni sa mi darilo udržiavať „spojenie“ prostredníctvom fotiek (nevedela som sa od nich odtrhnúť :)..) a stačilo zavrieť oči a bola som tam.. No na 3. či 4. deň to na mňa prišlo.. prepadol ma ten silný pocit.. pocit, ako keď niekto, koho ste milovali, odíde.. pocit, akoby z vás niekto kus vytrhol a to miesto nejde zaplniť.. a bolí.. Ani týždeň po návrate stále neviem nájst tie správne slová, ktoré by Santorini vystihli.. Tí, ktorí tam boli, vedia :).. a tí, čo ešte len snívajú, to musia jednoducho zažiť :).. Budem sa opakovať, ale Santorini je sen a láska na celý život.. Sen, ktorý je tak krásny, že sa z neho nechcete zobudiť..
♥♥♥
Za 3 dni sme tam..
♥♥♥
Ktovie, aké by bolo žiť pri mori.. mať ho vždy na dosah.. ako spoločníka v šťastných aj smutných chvíľach.. nemusieť po ňom túžiť.. mať ho koľko srdce ráči.. Hm 🙂 práve mi napadlo, že ja mám vlastne s morom vzťah na diaľku :D! Neviem, ako ono, no ja som z neho celá hotová :)! Keď sme spolu, nič mi nechýba.. cítim sa spokojná, šťastná, živá, sama sebou.. Vychutnávam si každý jeden moment.. voňavý vzduch, hravý vánok, všetky spoločné dotyky.. prechádzky.. Keď sme od seba ďaleko, snívam o ňom, spomínam na krásne chvíle a túžim po ďalšom stretnutí.. a niekedy to odlúčenie priam fyzicky bolí.. No keď sa stretneme, je jedno, či je to po roku či po niekoľkých mesiacoch.. je jedno, či je to na pár minút, hodín či dní.. vždy to stojí za to.. a vždy je v tom kúsok večnosti.. Je to šialené :)? Aj taká je láska, vážení.. 😉