Časokrásno pre dušu

Kráčam k tabuli, staviam sa pred slepú mapu. V hlave mi ide „nie si pripravená“… nepamätám si prečo… Nedostatočná. Sklamanie, hnev, pocit zlyhania, slzy.
… o pár rokov neskôr – skúška z finančného práva. Viem, že nič neviem, resp. že viem dosť málo, aby to stačilo… presne si pamätám, prečo to tak je… Fx… pocit hanby, tentoraz bez sĺz…
Obe situácie mali spoločný „koniec“, obe ma „vyprovokovali“ k následným 100% výkonom. 

Nikdy som si o sebe nemyslela, že som perfekcionistka. Nikdy som sa tak nevnímala, až kým neprišla tvorba obsahu na Instagram a ja som sa dostala do bodu, že som sama na seba kládla extrémne veľké nároky. Stanovila som si režim, nahadzovala fotky tak, aby mi vytvárali tri rozličné stĺpce. Dostala som sa do bodu, že som veľa obsahu ani nezverejnila, pretože som mala stále pocit, že nie je dosť dobrý.

Spadám do kruhu známych osobností ako Steve Jobs, Ernest Hemingway, Orson Welles, Barbara Streisand, Kevin Kostner, Woody Allen, Stanley Kubrick a Tom Ford? Osobností, ktoré spája perfekcionizmus? Asi áno, hoci u každého sa prejavuje rozdielne…

Raz mi psychologička povedala, že perfekcionizmus považuje za jednu z najzávažnejších ľudských vlastností. Teraz nemám na mysli zdravú formu perfekcionizmu, ktorá je do určitej miery prospešná. Mám na mysli nezdravý až toxický perfekcionizmus, ktorý zásadne zasahuje do bežného fungovania života.