Fotenie Sašky a Mirka bolo výnimočné. Nielen tým, že samo o sebe predstavovalo splnený sen pre mňa, keďže to bolo moje prvé fotenie v Paríži a na jar, bolo najmä splnením snov týchto dvoch zaľúbencov.. A že som mohla byť pri tom a zachytiť to na fotkách, bolo úplne najviac!!
Myslím, že toto bude pre mňa jeden z najťažších príspevkov na písanie.. No ako zhrnúť, čo pre mňa minuloročný Paríž znamenal, do niekoľkých riadkov? Ako vysvetliť, prečo sa stále usmievam a zároveň sa mi tisnú slzy do očí, keď dlhšie sedím nad našimi fotkami z Paríža..? Ako popísať TEN pocit, ktorý mám, keď listujem prvým číslom môjho vysneného časopisu o Paríži..? Ako je vôbec možné, že napriek tomu, že všetko zďaleka nevyšlo podľa plánov, považujem práve tento výlet za úplne bezkonkurenčný?? Budem rada, ak sa mi podarí dostať zo seba aspoň časť toho všetkého.. a trochu vám priblížiť, ako to vlastne celé bolo..
Poznáte ten pocit, keď sa na niečo tešíte tak veľmi, že každý večer zaspávate s myšlienkami na to aké to bude? Keď to nakoniec príde, máte pocit, akoby ste sa ocitli vo svojom sne.. A potom, keď to skončí, cítite prázdnotu (ako písal aj
Hemingway :)..), lebo vám to – ten sen aj jeho prežitie – chýba.. Toto bol presne ten prípad.. naše „druhé Vianoce“ (pretože jedny nikdy nestačia ;)..).
Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna čarokrásna rozprávková krajina menom Santorini a zázračná suknička menom Dolly.. Patrili k sebe, no nevedeli o tom, až kým sa im to dievčina menom Katka nerozhodla ukázať.. 🙂 No ale vážne :).. Sama som o tom nevedela, kým som tú pravú – výrazne modrú – dolly sukničku nezobrala domov zo salónu Wedding Avenue.. a nenechala ju pôsobiť..
Za chvíľu to bude rok.. čo sa mi plnil jeden dávno zabudnutý dievčenský sen.. Bola to skúsenosť, ktorá mi dala veľmi veľa.. oveľa viac ako len krásne fotky na pamiatku a možnosť spoznať a zažiť jedných z najlepších v svadobnom „biznise“.. skvelých ľudí, ktorí napriek tomu, že sú TOP, zostávajú stále normálni :)..
Všetko to začalo ešte pred našou svadbou.. vďaka rozprávkovým šatám.. ktoré mi dali priestor (a obrovský!) na snívanie o tom, že sa aspoň na jeden deň stanem princeznou.. Pár mesiacov pred svadbou, sme mi symbolicky spravili fotku na schodoch Smolenického zámku (kadiaľ som potom kráčala k „oltáru“).. ako si nasadzujem korunku.. s podtextom “
One day I am going to be a princess“ :).. s tým, že v deň svadby si urobím fotku už s korunkou na hlave.. tiež symbolicky.. na pamiatku :).. Asi 3 týždne pred svadbou som si ešte vymyslela tričko s nápisom „TODAY I am going to be a PRINCESS“.. ktoré som chcela mať na sebe počas príprav.
Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden zázračný svadobný salón a tam sa plnili všetky dievčenské sny.. 🙂 Aj takto by sa mohlo začať rozprávanie o Veronikinom salóne Wedding Avenue v Bratislave. Zavítala som sem, paradoxne, až po svadbe, možno tak trochu riadením osudu :).. (o tom však niekedy inokedy..) a keďže som na krku nemala žiaden predsvadobný stres, mohla som atmosféru v salóne vnímať nezaujato a z nadhľadu..
Celé leto som snívala o tom, aké by to bolo, byť aspoň na jeden deň vílou.. 🙂 V krásnych rozoviatych dlhých šatoch, s kvetinovou korunkou vo vlasoch.. pobehovať bosá po lúke, hrať sa s vetrom a cítiť posledné mäkké dotyky slabnúcich slnečných lúčov.. Pravidelne som si vyčleňovala oddychový čas, keď som pri fotkách z celého sveta snívala tento svoj malý letný vílovský sen.. 🙂 Dohodli sme sa na fotení s kamarátom, no termín sme stále posúvali.. zosúladiť viacerých zainteresovaných a ešte aj počasie na konci leta nebolo vôbec jednoduché.. Dni sa skracovali, listy začínali žltnúť a opadávať, slniečko svietilo čoraz slabšie.. nebolo to už celkom ono.. Ešte deň pred fotením sme váhali, či do toho ísť alebo to odložiť o rok.. Nebolo to dokonalé, slnko nám zašlo skoro hneď po príchode na miesto a na konci som sa už celá triasla od zimy, no napriek tomu to bolo krásne a som veľmi rada, že sme si to aspoň vyskúšali a zostalo nám niekoľko pekných fotiek na pamiatku.. Musím však povedať, že byť vílou len jeden deň určite nestačí :)!!!
Paríž je sen.. neviem, ako to robí, ale skrátka je.. 🙂 A je jedno koľkokrát sa v ňom tlačíte v dave turistov, či je vám teplo, zima, alebo tak akurát.. Paríž snom vždy ostane.. Snom a láskou na celý život.. Miestom, kam sa vždy radi vrátite.. Teda, aspoň u mňa je to tak :).. Zakaždým, keď som počúvala Lanu Del Rey ako spievala „take me to Paaaris..“, cítila som nutkanie schytiť sa a ísť tam.. akoby mi spievala z duše :).. „Let’s go there and never look back.. Paris.. we can be crazy like that.. Under the stars we are, we are dreaming…. of Paris..“