Lago di Garda nikdy nebolo na mojom wishliste.. Bolo mi trošku podozrivé, ako ho všetci ospevujú, no nenakoplo ma to ani ku googleniu obrázkov.. 🙂 No stačilo pár dní pobytu a láska ako hrom bola na svete.. 🙂
Minule som vás povodila uličkami Sirmione, kde sme bývali. Dnes sa spolu vyberieme na 3 nezabudnuteľné výlety v okolí..
1. Výlet loďou.. do krásneho mestečka Desenzano.
V rámci mojej trošku chabej predprípravy som zistila, že kúsok od nás (rozumej od Sirmione) je veľmi pekné mestečko Desenzano. S majákom a utešeným prístavom. Interne sme si ho po našej návšteve nazvali mestečkom, kde „zdochol pes“, pretože sme sa tam vybrali v čase siesty.. 🙂 V Sirmione som žiadnu nebadala, keďže bolo celé dni od rána do večera k dispozícii húfom turistom. A tak som na niečo také ako siesta a zatvorené obchody počas nej úúúplne zabudla. No a my sme sa vybrali do Desenzana pozrieť do obchodov, ako inak :D! V čase nášho vylodenia nám pred nosom všetky zatvárali a tak nám neostalo nič iné, ako sa len tak potulovať takmer prázdnym mestom (pozn. – „takmer prázdne“ má v tomto prípade trošku subjektívny rozmer, keďže som Desenzano porovnávala so Sirmione :D..).
Vybrali sme sa len tak, bez mapy, uličkami a tiahlo nás to k pevnosti, ktorá sa týčila nad mestom – a bola, samozrejme – zavretá.. 🙂 Bol však odtiaľ krásny výhľad na strechy domov a na prístav. A bol tam pokoj. Skoro úplné ticho. Celkom vzácne po pulzujúcom Sirmione.. Chvíľu sme si posedeli a potom sme sa vybrali dolu, k prístavu..
Väčšinu času sme pobudli v okolí majáku, s očami upretými na modrú hladinu jazera.. Úžasne upokojujúci pohľad.. V duchu som si navrávala, že je to skoro ako more, ktoré mi tak chýbalo.. 🙂 Neďaleko bol ešte jeden, menší prístav, ten, ktorý som poznala z fotiek, čo som si pozerala pred odchodom.. Roztomilý, farebný a strašne fotogenický :)!
2. Výlet do rozprávky.. na malinký súkromný ostrovček Garda.
Toto je niečo spešl! Na malinkom, no zároveň najväčšom ostrove v rámci Lago di Garda sa rozprestiera súkromný raj a skutočná rozprávka v jednom. Zámok, nazývaný Villa Borghese Cavazza, ponorený v množstve zelene a krásnych, starostlivo udržiavaných záhradách, je sídlom rodiny Cavazza. Lady Charlotte Cavazza tu žije so svojimi siedmimi deťmi a ich rodinami. Od roku 2002 otvorili pomyselné brány ostrova a tak si vďaka exkurziám, na ktorých vás sprevádza niektorý z členov rodiny, môžete aj vy na chvíľu vychutnať, aké to je, žiť na rozprávkovom ostrove. Nás sprevádzala veľmi sympatická červenovláska, ktorá nám porozprávala príbeh rodiny a ich rodinného sídla, previedla nás záhradami, ukázala časť ich domova a pohostila na terase. Najviac ma fascinoval obrovský balkón, obrastený zeleňou a kráľovský výhľad, ktorý ponúkal.. Na chvíľku som sa zasnívala a predstavila si, aké by bolo zobudiť sa a rovno zo spálne vyjsť v ľahučkej nočnej košieľke na balkón a kochať sa tou nádherou navôkol.. Ach.. A potom zistila, že tá zeleň je zrejme bougainvillea a v sezóne je ten balkón obsypaný sýtoružovými kvietkami!!! Hotový sen.. ♥
Inak, organizujú sa tu aj koncerty pri západe slnka a zvyknú sa tu konať aj svadby.. Ak nechcete prepadnúť pokušeniu naplánovať si sem nejaký výlet v najbližšej dobe, ani radšej nepozerajte video a fotky na oficiálne stránke
www.isoladelgarda.com :D!
3. Prechádzka v oficiálne druhej najkrajšej záhrade v Európe..
Milujem obrovské, upravené parky a záhrady! Preto sme nemohli vynechať ani Parco Giardino Sigurtà, ktorý sa nachádza ¾ hodinky cesty južne od Lago di Garda.
Ja som si prišla na svoje, keď som sa mohla do sýtosti poprechádzať (aj poskákať :)..) naboso po krásne upravenom trávniku.. 🙂
No a viale delle rose, čiže ulička lemovaná viac ako 30 000 ružovými ružami.. to je kapitola sama o sebe.. ♥ V čase našej návštevy sa v parku konala svadba a z miesta obradu pri jazierku sa na hostinu išlo práve touto ružovou uličkou.. Našťastie sme to stihli ešte pred svadobčanmi :)! Bola to nádhera.. Len si predstavte, že touto uličkou, akoby vystrihnutou z romantického filmu alebo snových predstáv, sa môže prechádzať každý, kto sem zavíta v čase kvitnutia ruží..
Ako bonbónik na záver sme si nechali zelený labyrint a potom sme už museli utekať von, pretože otváracie hodiny parku sa blížili ku koncu.. Len tak medzi nami, tá cesta od labyrintu k východu, bola pre nás väčším labyrintom ako labyrint samotný.. 😉
Foto: Katka & Tomino – Fotky pre Radosť
Tričko: Pískacie tričká
Šaty: Mohito