Fotenie Sašky a Mirka bolo výnimočné. Nielen tým, že samo o sebe predstavovalo splnený sen pre mňa, keďže to bolo moje prvé fotenie v Paríži a na jar, bolo najmä splnením snov týchto dvoch zaľúbencov.. A že som mohla byť pri tom a zachytiť to na fotkách, bolo úplne najviac!!
Sašku poznám od vysokej školy. Je to skvelá baba, kamarátka a úžasný človek. No pre toto parížsku súťaž nevyhrala :).. Bolo to takto.. Do súťaže sa nezávisle od seba zapojili obaja – Saška aj Mirko.
Saška mi vtedy napísala:
“O Paríži snívam už veľmi dlho, ale nikdy na to nebol ten správny čas. Najprv som tam chcela ísť kvôli pamiatkam, ale teraz, keď som našla toho pravého.. s milovanou osobou by to bol určite môj splnený sen 2 v 1 a fotenie by bola len čerešnička na torte, nádherná spomienka, ku ktorej by sme sa stále vracali.. :)”
Mirko ju však tromfol:
“Prostrednictvom tejto fantastickej súťaže by som chcel spraviť radosť mojej priateľke Saške, ktorej túžbou je navštíviť toto mesto a spojiť to s oslavou jej okrúhlich narodenín. Mojím hlavným dôvodom prihlásenia je, že pri tejto príležitosti by som sa chcel zasnúbiť so svojou láskou a týmto ju prekvapiť. Zachytením týchto krásnych okamihov života z pohľadu profesionála by nám spravilo nesmiernu radosť, nehovoriac o kráse tohto mesta v tomto ročnom období a samozrejme s tvojou príjemnou spoločnosťou..”
V okamihu, ako som tieto riadky čítala, zaplavila ma (okrem dojatia) obrovská radosť za Sašku. Veľmi som jej to priala a tešila som sa, že budem môcť svojou troškou prispieť aj ja k splneniu jej veľkých snov.. S Mirkom som sa dohodla, že fotenie v Paríži pri tejto špeciálnej príležitosti bude môj darček pre Sašku k jej narodeninám. Malo to byť prekvapenie, ktoré sa mala dozvedieť necelý mesiac po oficiálnom vyhlásení víťazov súťaže.. Mala som vybraných ďalších adeptov, ktorí tiež písali krásne príbehy o tom, ako by si spolu so svojím partnerom / partnerkou chceli splniť svoj parížsky sen.. Bola som milo prekvapená, že podobne snovo ako ja, vníma Paríž viacero ľudí. Vybrala som 5 odpovedí, ktoré ma najviac dostali. Keď však prišlo na vyhlásenie výhercov, ani jednej dvojici to nevyhovovalo. Niektorí to pochopili tak, že vyhrávajú celý zájazd do Paríža, iní nemohli vycestovať z rodinných dôvodov. Bolo mi to ľúto, lebo by som najradšej dopriala výhru každému z nich.. Musela som ale siahnuť do špeciálnej kolónky a oficiálne vyhlásiť ako víťazov Sašku a Mirka (ktorý už mal medzitým kúpené letenky a plánoval ich pobyt..), no zároveň tým trošku prekaziť posunúť veľké narodeninové prekvapenie.. Myslím, že Saške to ale vôbec nevadilo.. 🙂
Spýtala som sa Saškinej sestry Majky, ako vyzeralo zákulisie príprav zásnub z jej pohľadu..
„Pár mesiacov pred dátumom ich zásnub mi Mirko prezradil, že chce zobrať Sašku do Paríža. Mal to pôvodne naplánované na leto, kedy by mali výročnú oslavu ich vzťahu. Potom Katka v januári vyhlásila úžasnú súťaž fotenia v Paríži v apríli. V tom momente, ako som to zbadala, volala som Mirkovi, či sa nechce súťaže zúčastniť a okrem toho, že by išli spolu do Paríža (aj keď skôr, ako mal v pláne), mali by zároveň kopec krásnych zážitkov a okamihov zvečnených tou najlepšou fotografkou, ktorá fotí srdcom. Samozrejme bol nadšený a súťaže sa zúčastnil a napísal veľa krásnych dôvodov, prečo by mali vyhrať. Zaujímavé na tom bolo, že nezávisle od seba, aj Saška sa súťaže zúčastnila, o čom sme vtedy vôbec nevedeli. Už sme len dúfali, že vyhrajú. Darček, teda pobyt v Paríži so svojou láskou, chcel Mirko Saške venovať v marci, na jej významné okrúhliny. Nakoniec však Katka vyhlásila za jedných z výhercov našich zaľúbencov a to na Valentína. Na toho Valentína Saška nikdy nezabudne, pretože po vyhlásení výhercov jej Mirko dal predčasný narodeninový darček, pobyt v Paríži v tom dátume. Bola som šťastná, lebo som vedela aké prekvapenie a silný zážitok z toho všetkého bude Saška mať. A nielen z jej vysnívaného pobytu so svojou láskou zvečneného krásnymi fotografiami ale aj z plánovaných zásnub. Od začiatku som sa snažila pomôcť pri realizovaní sna pre moju milovanú sestričku od hľadania leteniek, ubytovania, prstienka, hlavne tak, aby o tom nemala ani tušenia.. Úžasný tip na prsteň v tvare Eiffelovky dala Katka a Mirko tento nápad nakoniec zrealizoval. Tešila som sa rovnako, ako keby som sa chystala sama do Paríža a to som tam nikdy nebola :). A ako to dopadlo? Obaja sa odtiaľ vrátili šťastní a spokojní, fotky majú prekrásne, plné radosti a citov, spomienku na celý život a o pár dní svadbu. Ako z rozprávky, ako zo sna.. A z môjho pohľadu, keďže som tam nebola a napriek tomu môžem vidieť, ako sa zasnúbenie pred Eiffelovkou stalo realitou a vidím na ich tvárach tie pocity radosti a šťastia, veľká vďaka patrí Katke a jej úžasnému nápadu. Rada by som ju citovala, čo mi napísala, keď sme ohľadom prekvapenia spolu komunikovali: „Veď vieš, že ja som na splnené sny a toto je rozhodne jeden z nich… aj keď nie môj, ale rada budem jeho súčasťou aspoň cez ten objektív :)“. A presne tak to aj bolo..“
Aké „TO“ bolo z pohľadu Sašky?
„Čakané aj nečakané, krásne, veľmi rýchle, kúzelné.. 🙂 proste skvelé. Pamätám si našu dobrú náladu v to ráno pri fotení, strašnú kosu, ktorú sme si akože nevšímali, vetrisko a mrholenie. Potom si pamätám, ako sme tancovali a vtedy som si všimla, že môj drahý robí nejaké divné pohyby (vyberal prsteň z kabáta ;)) a že je nervózny a trasú sa mu ruky, ale nevedela som, čo robí. Potom prsteň konečne vylovil a kľakol si a to som už prestala asi vnímať jasne, lebo si vôbec nepamätám, čo sa ma opýtal!!! Len, že ma oslovil tak oficiálne, celým menom, že „Alexandra Sokolovská“ a potom sa ma ASI opýtal, či si ho vezmem. A ja som mala pocit, že sa zastavil čas, len som na neho pozerala cez slzy, či to myslí vážne a potom som povedala ÁNO (aj keď som teda nevedela, čo sa vlastne opýtal :)). A potom mi už dal ten nádherný prsteň a ja som sa roztápala v tom krásnom láskyplnom objatí, ktoré malo odrazu nový rozmer, lebo som držala svojho snúbenca ;). Potom si pamätám, ako sa ma Mirko hneď pýtal aj s fotografkou, že či som to celé tušila. Tak som ich trošku sklamala, lebo som povedala áno. Veľa ľudí mi pred našou cestou do Paríža hovorilo, že sa určite vrátim zasnúbená, takže aj oni mi nasadili chrobáka. V podstate som si to aj želala, ale nie príliš, aby som nebola veľmi sklamaná, keby sa to náhodou nestalo. Ale teda ten „vymakaný“ spôsob, akým to celé zrealizujú, mi ani nenapadol! A hlavne to, že budeme mať takú úžasnú pamiatku z momentu, ktorý človek zažije raz za život, a teda tento moment bol lepší ako z filmu v našom prípade :)..“
„Vôbec som nevnímala svet naokolo, ani to, že sa ešte stále fotíme. Bolo to dokonalé..“
Ako to celé vnímal Mirko?
„Celková nervozita a napätie počas prvého dňa sa uvoľnilo po uskutočnení zásnub. Emócie a prostredie sa zmenilo na niečo ťažko popísateľné, človek nevníma okolie a nechá sa unášať pocitmi a až potom si uvedomí, čo a ako. Prípravy boli trošku ťažšie z dôvodu utajovania, ale aj tak si myslím, že to vyšlo podľa mojich predstáv. Úplne prvotné pocity tesne predtým boli rôzne, kedže sme hľadali ten správny okamih a miesto a ani ja som nevedel, kedy to vlastne bude a keď to prišlo, nervozita zmizla a bolo úžasné vychutnávať si to celé.. hlavne keď si potom človek uvedomí, kde vlastne je a čo sa vlastne stalo a aký to je pre nás nádherný okamih. Vychutnávať si potom prostredie a okolie bolo nádherné vzhľadom na miesto, ktoré bolo nezabudnuteľné..“
Aké bolo prechádzať sa po Paríži čerstvo zasnúbená?
„Keďže to následne boli prechádzky spojené s fotením snúbencov, bolo to plné lásky a bozkov. Vtedy som sa chcela len dotýkať mojej lásky a ani bozkov nebolo stále dosť ;). Paríž mohol žiarliť, lebo v ten deň som si viac všímala môjho snúbenca..
Prechádzky boli veľmi romantické, v ten deň som sa už potom len akosi vznášala „ako vo sne“, akoby niekto prehodil cez moje realistické vnímanie nejakú ružovú saténovú šatku.. V podstate počas tých prechádzok som si začala uvedomovať, čo tento krok pre nás znamená, aká som šťastná, že mám pri sebe takého úžasného muža a že si vybral práve mňa.“
Ako je aj z fotiek zrejmé, počasie nám moc neprialo.. Celý deň D s krátkymi prestávkami pršalo alebo mrholilo.. Cez obed sa rozpršalo úplne najviac a mysleli sme, že to už zabalíme.. Stále sme však tajne dúfali, že pršať prestane alebo že bude len trochu mrholiť.. Keďže sme boli v Paríži, aj dážď sa dal prečkať štýlovo, príjemne a nezabudnuteľne. Namierili sme si to do
Musee de l’Orangerie, ktoré som aj ja navštívila prvýkrát, napriek tomu, že som bola v Paríži už piaty či šiesty raz (objavila som ho až vďaka filmu Polnoc v Paríži :)..). Širokánske Monetove maľby v oválnych miestnostiach boli naozaj dychberúce.. (odteraz to bude asi naša povinná jazda pri každom ďalšom výlete do Paríža..)
Keď sme nasali všetku krásu a vyšli sme von, stále pršalo.. Vybrali sme sa preto na obed do Le Souffle, ktorý sme mali vopred vytipovaný z recenzií. Mňa už z fotiek uchvátila bledomodrá fasáda reštaurácie a lákalo ma vyskúšať originálne sufflé. To slané asi nebude našim obľúbeným jedlom (že Saši ;)..), no čokoládové s extra porciou čokoládovej omáčky bolo ako kúsok neba ;). A práve tu, v útulnom parížskom podniku za bledomodrými dverami, sme si oficiálne pripili na zdravie čerstvých snúbencov.. Poobede sa počasie už trošku umúdrilo, stále bolo sivo a zamračene, no padlo len sem tam zopár kvapiek, takže sme mohli pokračovať v našich potulkách Parížom..
“Paríž mohol žiarliť, lebo v ten deň som si viac všímala môjho snúbenca..”
Čo sa Saške a Mirkovi páčilo v Paríži (okrem zásnub :)..) najviac?
S:„Najviac sa mi páčili prechádzky v daždi s mojou láskou popri Seine, aj keď, paradoxne, toho dažďa som sa bála najviac. Bolo to naozaj očarujúce, aj turistov bolo menej a tie farebné dáždniky všade naokolo dotvárali dokonalú atmosféru parížskych ulíc plných historických pamiatok. Najviac mi chutil náš „pozásnubný“ obed (to je jedno, aké jedlo by to bolo, teda okrem sufflé ;)). Zaujalo ma obrovské množstvo krásnych historických budov a ich majestátnosť. Prekvapilo ma to kvantum ľudí v metre, fakt trochu strašidelné..“
M:„Pamiatky, príroda, aj keď tej bolo pomenej a celkovo to bolo super. Nebolo moc príležitostí na ochutnávky, ale ten čerstvý croissant s kávičkou sa nezaprie. Zaujalo.. všetko – monštrózne ale pritom architektonicky a historicky zaujímavé budovy a kostoly, zoradenie a funkčnosť. Prekvapilo – nečakal som fakt tú krásu budov a rôznych prvkov na nich a históriu.“
Čo by Saška a Mirko odkázali tým, ktorí o Paríži ešte stále len snívajú?
S: „Nech len snívajú ďalej.. nech si Paríž vysnívajú k dokonalosti a potom nech tam proste idú a užijú si to úžasné mesto naplno!“
M: „Určite navštíviť. Myslím, že nebude ľutovať ani ten, čo nemá rád pamiatky a históriu a ani opačne. Je to proste nádherné mesto a je tu stále čo obdivovať pri každej návšteve.“
„Časopis Dream and live je čerešničkou na torte. Je to proste TOP! Najprv som si myslela, že si len niekde založíme a zarámujeme fotky z Paríža a možno časom spomienky vyprchajú. Ale tým, že sme písali svoje dojmy a pocity PRED a PO, je to jedinečné a bude nám to stále pripomínať, ako sme sa vtedy cítili a ako sme ten výnimočný moment prežívali. Aj fotky nám pripomenú ten skvelý okamih, ale keď si človek spätne číta svoje vlastné slová, je to veľmi intímne a vždy sa znova ocitnem tam pod Eiffelovkou..“
Je to už viac ako rok od zásnub, no príbeh Sašky a Mirka nekončí, práve naopak.. Pokračuje – o pár dní bude svadba ;)!
Foto: Katka – Fotky pre Radosť + archív Sašky a Mirka z mobilu
Grafická úprava časopisu + svadobné oznámenie: Vanilkový kaktus design