Tento článok nebol v pláne, no o to viac sa z neho teším.. 🙂 Keď som cez víkend sedela nad fotkami z Tatier, po naozaj veľmi dlhom čase som opäť pocítila nutkanie spraviť z nich článok.. tak ako kedysi.. len tak pre radosť.. pre seba.. pekne na pamiatku..
Roky boli pre mňa fotky „must have“ každej dovolenky.. Outfity na dovolenkové fotky som si vždy plánovala ešte predtým ako prišiel Instagram a dokonca predtým, ako som vlastnila prvú zrkadlovku či založila tento blog.. Nikdy to nebolo preto, aby som sa fotkou mohla pochváliť ostatným či získať na ňu kopec lajkov či srdiečok.. Bolo to pre mňa.. len tak pre radosť.. Preto, lebo som mala rada všetko pekne zladené a na pamiatku čo najkrajšie zachytené..
Posledné mesiace sa však vo mne niečo zlomilo a už to nebolo ako predtým.. Už dlhšie som pociťovala tlak na to, že sa z každej dovolenky jednoducho musím vrátiť s dokonalými fotkami a popritom ako som videla, že to na Instagrame robia všetci, mi to nejako prestalo dávať zmysel.. Zrazu som mala pocit, že všade vidím tie isté pózy, tie isté miesta.. a tak ma to akosi podvedome prestalo baviť.. aj keď som to vždy robila podľa seba a pre seba.. Zrazu som si na dovolenkách na jar uvedomila, že síce mám kufor plný pripravených outfitov, no mne sa už fotiť nechce a už to proste nie je ono.. Nechápala som, prečo to pred rokom išlo tak ľahko a teraz sa musím nútiť.. na každé jedno fotenie.. A ako to v živote býva, o pár mesiacov neskôr to do seba všetko pekne zapadlo a začalo dávať zmysel.. (ale o tom vám napíšem niekedy inokedy.. 😉 )
Pri plánovaní výletu na Štrbské pleso som tiež váhala.. Zobrať foťák? Baliť viacero outfitov? Alebo sa na to úplne vykašľať? Nedalo mi to a tak som zbalila všetko.. Pre istotu.. keby náhodou.. Nakoniec však nebolo času.. resp. vyšiel čas len na pár obyčajných „turistických“ fotiek a pár fotiek na porovnanie, aké to bolo „vtedy a teraz“.. a práve tie ma donútili zastaviť sa, zamyslieť.. a dať dokopy aj tento článok..
Naša prvá návšteva hotela Kempinski na Štrbskom plese v zime, v januári 2016, bola doslova splneným snom.. (viac v tomto článku) Bola som ako v siedmom nebi a obaja s Tominom sme boli takí spokojní, že sme si povedali, že sa sem vrátime aj na naše výročie (čo sme urobili ešte ten istý rok, v júni 2016, viac v tomto článku) a že sem niekedy zoberieme aj našich rodičov.. k čomu sme sa dostali tento rok.. Táto dovolenka teda prvýkrát nebola vôbec o nás, bol to darček k narodeninám mojej mamy a Tominovho otca.. taký malý family trip.. 🙂
No keďže ja všetko vnímam aj cez fotky, nemohla som si odpustiť aspoň zopár fotiek narýchlo.. remake fotiek z našej prvej návštevy.. na izbe (myslím, že sme mali rovnakú izbu ako vtedy v januári 2016, resp. hneď veďľajšiu) a v krásnej sále Kriváň, ktorá ma nikdy neprestane fascinovať s jej krásnymi veľkými presklenými dverami..
Sála Kriváň.. 2016 vs. 2019
Izba s výhľadom na jazero.. 2016 vs. 2019
Výhľad z našej izby, január 2016
Výhľad z našej izby, október 2019
Výhľad z našej izby, jún 2016
Izba s výhľadom na jazero.. 2016 vs. 2019
Sála Kriváň.. 2016 vs. 2019
Pohľad na jazero leto 2016 vs. jeseň 2019
Pohľad na jazero leto 2016 vs. jeseň 2019
Pri takýchto porovnaniach ma okrem toho, čo je vidno na prvý pohľad, baví hlavne zamýšľať sa nad tým, čo a ako sa zmenilo pod povrchom.. Ako plynie čas.. sa predsa prejavuje nielen na našej pleti, ale aj v našom vnútri.. Každá jedna skúsenosť nás časom postupne mení.. každý splnený sen, aj všetky tie nesplnené.. všetky vzťahy.. ktoré sa posilnili, aj tie, ktoré sa rozpadli.. všetko dobré, aj to zlé.. to všetko nás formuje v nových ľudí…. a preto ma tak fascinuje pohľad na tie fotky „vtedy a teraz“.. lebo viem, že pred tými 3 rokmi a 9 mesiacmi tam na parapetnej doske sedela úplne iná Katka ako teraz.. 🙂
Magazíny Dream & live 2016 vs. 2019
Krásne to je vidno napríklad aj na mojich magazínoch.. Vtedy v januári 2016 som si ich so sebou hrdlo dovliekla a fotila spolu so zmienkou v časopise Svadba.. 🙂 V roku 2015 som prišla s nápadom na špeciálny, tak trochu iný, magazín snov.. urobila som 2 pokusy (Springtime in Paris a Happily ever after, pokus o vianočné či provensálske číslo nerátam, keďže som veľmi rýchlo zistila, že to technicky nie je možné stihnúť..) no potom som to nechala len tak plynúť.. takmer do stratena.. a až koncom júna som sa spamätala a začala pracovať na novej stratégii.. a novom, prvom „veľkom“ čísle..
Od našich prvých dvoch pobytov na Štrbskom plese vznikli 3 čísla magazínu snov.. a celý ten ich príbeh a skúsenosti, ktoré som vďaka nim za tie roky nazbierala, ma zmenili asi viac ako čokoľvek iné.. (ale to by vydalo asi tiež na jeden samostatný článok.. 😉 )
(Po kliknutí na jednotlivé titulky si môžete o každom čísle prečítať viac.. 😉 dokonca si ich viete stiahnuť online zdarma, posledné číslo je ako uvítací darček pre všetkých odberateľov newsletteru..)
Ale späť k tomuto nášmu poslednému pobytu.. Aj keď mi je ľúto, že nemáme také poriadne pekné spoločné fotky (lebo tie „turistické“, urobené narýchlo do 5 minút, moju „umeleckú“ dušu úplne neuspokoja), myslím, že som jediná z našej posádky, komu to vadí.. 🙂 Mali sme nádherné slnečné počasie a pobyt sme si užili na 100%.. a opäť sme začali rozmýšľať, kedy sa sem zas vrátime.. Raz darmo, ten čerstvý horský vzduch vám ľahko pomotá hlavu.. 😉
