Dnes som sa tak pozastavila nad tým, prečo vlastne relaxujem tak, že sa prehŕňam v starých fotkách.. Hľadám a vraciam sa k tým najlepším, dokonalým.. Možno je to nejaký psychologický efekt toho, že sa pohľadom na niečo podľa môjho názoru pekné a v rámci možností dokonalé upokojím.. Že napriek tomu, že život je plný ťažkých a častokrát aj bolestivých chvíl.. tieto fotky ma utvrdzujú v tom, že je bohato popretkávaný chvíľami, ktoré za to stoja.. Krásami, pri ktorých na nejaký čas zabúdame na všetko zlé.. Keď sa na také fotky pozerám, všetko ostatné prestáva existovať.. Vpíjam to do seba a takýmto spôsobom trošku relaxujem a vypínam z reálneho sveta…. pretože niekedy jednoducho potrebujete vypnúť a utiecť.. ďaleko..
Fotky, relax, únik..
previous post