Myšlienku na tento článok nosím v hlave už veľmi dlho.. Vlastne ani neviem, prečo sa k nemu dostávam práve teraz, keď by som si mohla vyberať z x tém, ktoré mám nachystané a boli by na leto oveľa aktuálnejšie.. Neviem.. asi to dlžím sama sebe.. a možno len jednoducho nadišiel ten správny čas..
Milujem fotenie a krásne fotky a od roku 2011 „oficiálne“ fotím pre radosť.. Značka Fotky pre radosť a doména www.fotkypreradost.sk sa mi zdala byť od začiatku ideálna.. Jednoduchý, trefný, zapamätateľný názov.. v ktorom je všetko.. Že fotím zo srdca, pre radosť aj to, že z výsledku sa ľudia vždy tešia.. Časom som však zistila, že je aj trochu zradný..
Napriek tomu, že sa foteniu venujem už niekoľko rokov profesionálne, stále nie je jedinou robotou, ktorá ma živí.. Možno práve preto ho niektorí ľudia v mojom okolí berú tak trošku ako moje hobby.. ako taký pekný koníček, ktorému sa venujem popri „normálnej“ práci.. Možno je chyba vo mne, že som sa nikdy vedome nesnažila o to, aby sa mojou fulltime robotou stal a možno som len podvedome nechcela, aby som ho ako robotu brala .. Možno je „chyba“ v tom, že som nikdy nebola nútená nad tým rozmýšľať a keď už sme pri vyratúvaní vinníkov.. možno v tom má prsty aj tento blog, ktorý je dostatočným žrútom času na to, aby ma v misii „fotenie ako fulltime dreamjob“ rozptyľoval.. Aj keď si myslím, že Dream & live na tejto ceste zohráva významnú rolu.. 😉
Fotenie ma stále nesmierne baví a napĺňa, a tak sa občas (teda niekedy dosť často) pozabudnem a naozaj fotím len tak pre radosť.. (čítaj zadarmo) Pamätám si, ako mi ešte v začiatkoch Tomino prízvukoval, aby som si zvykala na to, vedieť si vypýtať peniaze za svoj čas a svoju robotu, aj keď je to niečo, čo by som rada spravila aj zadarmo.. Cenník mám už dávno a za tie roky sa pomenil už veľakrát.. no aj tak si nie som celkom istá, či odráža reálnu hodnotu mojich fotiek pre radosť..
(Asi by som si nižšie uvedený citát mala zavesiť nad stôl, aby som ho mala dennodenne na očiach a začala ho pomaly zavádzať aj do života.. 😉 )
A tu sa konečne dostávam k tomu, prečo som sa rozhodla napísať tento článok.. Aby som to, koľko taká fotka pre radosť stojí, vysvetlila.. a rozmenila na drobné.. nielen sebe, ale všetkým, ktorí možno nevedia alebo si neuvedomujú, čo všetko sa za tým skrýva..
Ako prvý štartovný foťák som mala Canon 550D s dvoma setovými objetívmi.. Ten som zakrátko vymenila za Canon 7Dčku s pevnými „sklami“ – objektívmi 50, 85, makrom a jedným zoomom.. 550ku sme neskôr predali a kúpili 5Dčku.. Dokúpili sme aj blesky, odrazky a statív.. aby som neskôr zistila, že moja parketa je fotenie s prirodzeným svetlom.. 😀 Chvíľu sme fotili svadby a fungovali s dvoma foťákmi.. 5D a 7D.. Potom sme od fotenia svadieb postupne upustili a keď som fotila, tak som fotila len sama a tak sme predali aj 7Dčku.. Ostal mi teda Canon 5D mark III, ktorý používam doteraz, s objektívmi 35mm f/1.4, 50mm f/1.4, 85mm f/1.4 a makrom 90mm f/2.8..
Cena všetkého vyššie spomenutého vybavenia sa pohybuje v tisíckach eur.. (presnú sumu ozaj ani nechcem vedieť!)
Fotografiu som neštudovala, som samouk, takže oháňať sa cenou štúdia nemôžem, takisto som neabsolvovala žiadne kurzy (len jeden mentoring, ktorý bol pre mňa tiež viacmenej vyhodenými peniazmi..). Začínala som s úpravou fotiek na notebooku a požičanom monitore, neskôr som musela investovať aj do výkonného počítača a nového monitora.. Samozrejme, nesmiem zabudnúť na menšie či väčšie „doplnky“ ako pamäťové karty, baterky, nabíjačky, fotobatoh a fotobrašne.. a taktiež poplatky za Photoshop.. pretože fotka bez úpravy nie je finálna fotka.. (Nehovoriac o tom, že nájsť a vybudovať si ten svoj charakteristický štýl úpravy je tiež otázka niekoľkých rokov..)
Toľko základ, ktorý je resp. bol potrebný na to, aby som sa v tomto momente do akéhokoľvek fotenia pre radosť mohla pustiť.. A teraz sa pozrime, čo všetko sa deje okolo samotného fotenia.. čo to “stojí” od prvotného nápadu a komunikácie až po výsledné fotky.
Foteniu vždy predchádza určitá forma komunikácie – väčšinou sú to emaily alebo správy na sociálnych sieťach, niekedy aj osobné stretnutie na prediskutovanie predstáv pred fotením.
Samotné fotenie trvá od jednej cez niekoľko hodín až po celodenné fotenia (ak nerátam svadby, tak napr. fotenie v Paríži alebo Cinque Terre). K tomu si prirátajte ešte cestu na miesto fotenia a naspäť.
Potom nasleduje pre mňa najťažšia časť procesu, a to výber fotiek.. Neviete si predstaviť, koľko času zaberie prejsť všetky fotky z fotenia! Raz, dvakrát, trikrát.. Pozväčšovať ich, pozrieť, ktoré sú správne zaostrené a vybrať z nich tie najlepšie.. Ja som celkom dosť nerozhodný človek a toto je pre mňa vždy ako za trest.. 🙂 Preto vždy ocením, keď si klient chce vybrať finálne fotky sám.. 🙂 Samozrejme, aj tak musím spraviť výber fotiek, minimálne ešte raz ho osekať, pripraviť náhľady a následne komunikovať s klientom.
Keď sa ustáli finálny výber (či už mnou alebo klientom), prichádza časovo najnáročnejšia fáza – úprava fotiek. Stále sa nájdu ľudia, ktorí nechápu, že úprava je dôležitou súčasťou balíčka, ktorý si objednajú.. a najradšej by dostali všetky fotky, kľudne aj neupravené, veď im to nevadí. Ale tak to nefunguje.. Finálna úprava je koniec koncov jedným z dôvodov, pre ktoré si človek fotografa vyberá.. nie sú to „surové“, ale práve vkusne upravené fotky v štýle typickom pre toho-ktorého fotografa..
A presne táto úprava je to, čo fotku vyšperkuje do finálnej darčekovej podoby.
Odmalička som bola vedená k tomu, aby som všetko robila perfektne, najlepšie ako dokážem a nie je tomu inak ani pri fotkách.. Z každého momentu pri fotení a z každej vybranej fotky sa snažím vytiahnuť čo najviac a urobiť to spôsobom, ktorý je jemný, prirodzene pôsobiaci a vedúci k výsledku, s ktorým som naozaj spokojná. Len takéto fotky odovzdávam klientom a takéto fotky odovzdávam aj kamarátom, aj keď ma prosia, aby som si nerobila starosti.. 🙂 Inak to už ani neviem.. a nechcem..
Istú zásluhu na tom rozhodne majú aj časopisy na mieru, ktoré som robila a taktiež magazín Dream & live. Keď ide niečo (rozumej fotka) do časopisu a následne do tlače, človek si dá záležať, aby bolo všetko čo najdokonalejšie. Aspoň u mňa to bol vždy veľký záväzok.. aj keď som vlastne zistila, že mi to ostalo a že sa rovnaký výsledok = „časopisovú kvalitu“ (pod)vedome snažím dosiahnuť a doručiť pri všetkých fotkách z akéhokoľvek fotenia..
Pretože každé fotenie je pre mňa výnimočné a každá fotka z neho je určená na to, aby robila radosť..
♥♥♥
Aby ste mali predstavu, čo obnáša úprava fotiek pre radosť u mňa. Neprejdem všetky fotky jedným filtrom a mám vybavené. Každá jedna fotka si podľa mňa zaslúži extra starostlivosť a u mňa ju aj dostane. Všetky fotky si upravím na podobnú svetlosť a teplotu. Väčšinou mám všetky fotky trošku nakrivo, takže ich musím vyrovnať :), prípadne spraviť výrez, ktorý vyzerá kompozične krajšie. Odstránim drobné nedokonalosti pleti, jemne vyhladím pokožku, upravím prípadné chybičky krásy, ktoré môžu vzniknúť, hlavne pri momentkách (napr. dvojitá brada alebo širšie rameno pritlačené k telu), jemne vybielim zuby, niekedy zvýrazním oči alebo vyrovnám tón pleti na opálených a neopálených miestach. Pozriem sa na celú fotku a keď je treba, odstránim ešte rušivé elementy v okolí. Keď ide o špeciálnu sériu fotiek, tak sa ešte dlhšie pohrám s farbami (napr. pri tohtoročnom ružovom jarnom fotení alebo fotkách z levanduľových polí)..
Väčšinou spravím každú fotku vo farebnej aj v čiernobielej verzii. Následne ich premenujem, pripravím verziu na tlač a na web a odosielam elektronicky alebo nahrám na usb kľúč. Pri väčších balíčkoch niektoré fotky aj vytlačím a darčekovo zabalím (fotky v článku sú z balenia na mieru pre Veroniku a Karola z minulého roka).
Na záver vystavím faktúru a dohodnem sa na odovzdaní fotiek.. (A po odrátaní daní mi vyjde väčšinou cena, nad ktorou len zaplačem.. 😀 )
Tak. Dala som to zo seba von a verím, že tí, ktorí netušili, koľko času a financií sa za „obyčajnými“ fotkami skrýva, to budú teraz vedieť lepšie pochopiť.. Koniec koncov, čas sú peniaze a je to práca ako každá iná, ktorá musí platiť účty a to, že robí radosť na oboch stranách, je „len“ taký príjemný bonus..
A čo sa týka tých fotení zadarmo, asi nikdy sa ich nebudem vedieť vzdať úplne, pretože je to pre mňa prirodzený prejav dobrej vôle a darček, ktorý ľuďom dávam zo srdca.. ♥
„Najväčší darček, ktorý môžeš niekomu dať je tvoj čas, pretože keď niekomu daruješ svoj čas, daruješ mu kúsok zo svojho života, ktorý už nevrátiš späť..“
No myslím, že pre mňa je najvyšší čas sa po dopísaní tohto článku zastaviť a zamyslieť nad tým, aké kroky ma povedú k tomu, aby sa fotenie (a aj moje vysnívané najobľúbenejšie fotenie v zahraničí) jedného dňa stali mojím plnohodnotným dreamjob-om..
Držte mi palce! A ak chcete byť súčasťou tejto mojej cesty a ešte si aj dopriať fotky pre svoju radosť, viete, kde si ma môžete objednať.. 😉
♥♥♥
Drevená krabička s fotkami: Fotky pre radosť
Citát je úryvkom básne ženícha Karola pre nevestu Veroniku ♥
Dizajn gravíru a jednotlivých stránok: Vanilkový kaktus
Fotky sú súčasťou posledného čísla magazínu Dream & live: Sny, z lásky utkané
Dvojica z fotiek: Veronika a Karol (a.k.a Lover & Hater / She makes me travel)
Srdiečka – vonné vosky: Jemnô
Hodvábna stuha: Floretally