Priznám sa, že ako malá som o svadbe nikdy nesnívala.. Keď som bola staršia, nevedela som si sama seba ani náhodou predstaviť ako nevestu a občas som mala dokonca aj obdobia keď som neverila ani na svadbu ani na lásku. Pochybovala som, či tá pravá láska vôbec existuje a nechápala som ľudí, čo sa do svadby stále hrnú.. Vo filmoch to vždy vyzeralo krásne, to áno, pekne sa na to pozeralo, ale brala som to len ako také rozprávky, ilúzie..
Až kým sa to nestalo aj mne.. 🙂 Až kým to nebola skutočnosť.. :)!
Od zásnub už prebehlo vyše roka.. Miesto a dátum máme rezervované vyše pol roka a posledné mesiace som si už aj pozerala nejaké tie svadobné vecičky na internete, ale stále to bolo tak ďaleko, akoby trošku mimo mňa.. Postupne som si začala vytvárať predstavu, ako by TO celé malo vyzerať a ako určite nie :).. ale nezobralo ma to celú.. Stále som si hovorila, že veď ešte máme dosť času.. ešte to netreba riešiť..
Celé sa to zlomilo dnes, keď sme sa rozhodli, že mi dáme ušiť tie najúžasnejšie svadobné šaty podľa mojich predstáv na mieru. Neviem, či je to tými šatami, alebo len konečne dozrel čas aby sa ma tá téma svadby dotkla zvnútra, ale prišlo to :).. Celý deň som sa vznášala na obláčiku a predstavovala som si aké to bude.. samozrejme len útržky a rozmazane, ale bolo to krásne.. (No ktorá nastávajúca nevesta ten pocit nepozná :)??) Zalievali ma obrovské vlny blaženosti a dojatia, keď som si predstavovala ako budem pomaly schádzať po schodoch a kráčať (v tých rozprávkových šatách) stále bližšie a bližšie.. k tomu najúžasnejšiemu mužovi na svete..
Dnes som NAOZAJ začala snívať svoj malý svadobný sen.. 🙂