Ako to v mojom príbehu po Zápiskoch #zozivotaperfekcionistky 2 pokračovalo ďalej? Prečítajte si v treťom dieli tejto novej série..
15.1.2023
Veľa sa o tom nehovorí, ale perfekcionizmus je časovo náročný a duševne veľmi vyčerpávajúci „lifestyle“.. Kto to nezažil, nevie si predstaviť, nakoľko náročné a únavné je žiť s týmto „darom aj prekliatím“..
30.1.2023
Láskavosť motivuje oveľa viac ako kritika.. (či už zvonka, od iných ľudí alebo naša, zvnútra..) 🙏💕
11.2.2023
Oddych sladký ako zakázané ovocie
Už mesiace (vlastne celý život!) mám problém oddychovať.. Aj keď som sa posledné mesiace intenzívne snažila oddychovať, jednoducho mi to nešlo.. Vždy som skĺzla do starých známych koľají produktivity a môj nikdy nekončiaci to-do list mi nedal vydýchnuť na viac ako pár hodín, maximálne pár dní (počas sviatkov či dovolenky).. Až som si prvýkrát v živote dala výzvu – offline sobotu.. Po dvoch náročných týždňoch som si naozaj potrebovala oddýchnuť a odmeniť sa – a zistila som, že neviem ako.. Večer pred prvou plánovanou offline sobotou som však začala cítiť motýliky v bruchu.. ja som sa na tú sobotu neskutočne tešila (!) a v tom mi to došlo – konečne som si dovolila, aj keď len na striktne vymedzený čas, vychutnať „sladkosť zakázaného ovocia“.. To, čo je ostatným prirodzené – dopriať si oddych každý večer, každý víkend či ako odmenu po dobre vykonanej práci – som si celé roky odopierala.. Vždy som na seba (a tak celkovo na všetko) bola náročná, slovo perfekcionizmus mi nie je cudzie už pár desaťročí, no posledné roky sa to naozaj zvrhlo do extrému.. Nikdy nič nebolo dosť dobré, vždy som sa musela snažiť viac a viac, vždy som (si) potrebovala niečo dokazovať.. Vždy sa dalo všetko ešte vylepšiť.. Nikdy nebol čas vypnúť hlavu, poľaviť opraty, vydýchnuť si, oddýchnuť si.. A nadýchnuť sa pred tým, ako sa pustím do ďalšej roboty..
14.2.2023
Veľmi sa tešíme, že vám môžeme predstaviť valentínsky darček, ktorý sme pre vás s láskou pripravili – nové pdf „Hlásky jednej (seba)lásky“ 😍💝💕
Viete si v ňom sledovať a značiť, ktorý hlások sa vo vás ozýval častejšie – či kritický alebo láskavý.. a nakoľko bol intenzívny.. Môžete sa taktiež na voľnú stránku rozpísať – či už sa pozrieť na situáciu z pohľadu láskavého fanúšika (ak u vás prevažoval hlas vnútorného kritika) alebo sa pochváliť, ak sa vám podarilo počúvať najmä láskavý vnútorný hlások.. 🙏💕
15.2.2023
Nové pdf síce vzniklo úplne spontánne a neplánovane len minulý pondelok v noci, po našom rozhovore na túto tému z praxe, no je vyústením našej dlhej cesty za svojím lepším ja a sebaláskou.. Aj keď minulý rok nás potrápil a „obdaril“ zvýšenou intenzitou hlasu vnútorného kritika, tento rok už konečne vidíme posun smerom k láskavému hlasu.. A keďže žiaden pokrok nie je priamočiary, baví nás ho sledovať aj takto vizuálne. A veríme, že to bude baviť aj vás a osladíte si týmto pdf cestu za sebaláskou aj vy.. 😉💕
Keď som si chystala text k nášmu novému pdf, došlo mi, že romantizovať si vieme aj náš sebarozvoj, alebo po našom – rozkvet duše – a aj cestu za sebaláskou.. 😍🥰🙏💕 Jedným zo spôsobov je práve vyfarbovanie srdiečok v tomto pdf pri príjemnej hudbe či sladká odmena za svoje malé veľké víťazstvá.. 🤗💕
18.2.2023
T: To je ako tvoj perfekcionizmus, keď musíš, tak musíš..
K: Ale len dovtedy, kým si neuvedomíš, že vlastne nemusíš..
26.2.2023
Kniha Vivian..
str. 55/180
Zaľúbila som sa do nej od prvej strany.. Pravidelne, takmer na každej alebo každej druhej strane mi pri rôzne dlhých odsekoch textu plesalo srdce.. Mala som chuť zvýrazniť si tie pasáže (čo som neskôr aj urobila) a opätovne sa utápať v trpkej kráse ich slov..
Od začiatku ma prinútila uvažovať o fotení a pozerať sa cez hľadáčik inak.. Pocítila som opäť túžbu bláznivo sa do fotenia zamilovať.. Ako kedysi pred rokmi, spôsobom, na ktorý som už celkom zabudla..
Pripomenula mi pocity, ktoré som mala pri čítaní knihy Na ceste od Kerouaca.. Dlhé roky som ju považovala za svoju najobľúbenejšiu knihu.. Čítala som ju už veľmi dávno, niekde na prelome strednej a vysokej.. niekde na prahu dospelosti.. Už si nepamätám, o čom presne bola, pamätám si len to nadšenie a radosť z čítania.. Chystám sa k nej tento rok vrátiť a vyzdvihnúť si čriepky svojej mladosti a ranej dospelosti.. Stretnúť sa opäť so svojím starým ja, znovuobjaviť po čom túži(lo) a s očakávaním zistiť, či sa to splnilo..
Vivian je písaná z pohľadu ženy a ešte k tomu fotografky, takže tuším, že mi môže byť ešte bližšia a dostať sa mi ešte hlbšie pod kožu.. Teším sa na ďalšie stránky a desím sa momentu, keď ju dočítam..
Toto je presne ten typ knihy, po ktorej máte chuť čítať alebo rovno napísať takýmto štýlom knihu o sebe, svojom živote.. v celej jeho trpkosladkej kráse..
Vrátila som sa domov.. a ponorila sa do slov plných sladkej melanchólie, ktoré boli pre mňa vždy krásnou melódiou a pohladením duše..
str. 180/180
Po dočítaní som rozmýšľala nad tým, čo vo fotkách hľadám, čo sa nimi snažím docieliť.. Odkedy si pamätám, nikdy to nebola prirodzenosť a voľnosť.. Prítomný okamih v jeho surovej kráse.. Vždy som sa snažila ukázať a zachytiť viac.. Zobrať moment, vec, človeka, čokoľvek, v jeho/jej nedokonalosti a urobiť všetko pre to, aby som dosiahla dokonalosť.. Všetko muselo byť vždy čo najviac dokonalé.. Vo všetkom som vždy hľadala čo najlepší uhol, čo najkrajšiu stranu, čo najostrejší záber.. Postupne som prestala fotiť ľudí, najmä deti a rodiny s deťmi, lebo pri nich bolo takmer nemožné dosiahnuť dokonalosť „na všetkých frontoch“ a to ma začalo neskutočne frustrovať.. Urobila som predsa všetko, čo som mohla, ale tým, že som nemala všetko pod kontrolou, nestačilo to..
Odkedy som sa naučila pracovať s Photoshopom, dalo mi to „moc robiť zázraky“.. Veľa rušivých nedokonalostí som vďaka nemu dokázala odstrániť alebo aspoň zmierniť. Pleť bola vždy dokonale hladká, nikde nič navyše netrčalo ani neodstávalo, všetky farby mohli byť v jednom tóne, sýte podľa mojej aktuálnej nálady.. Dávalo mi to príjemný pocit kontroly a ilúziu, že môžem žiť vo vysnenom, dokonalom svete.. Zároveň to však zvyšovalo napätie a tlak, ktorý som kládla na všetko a všetkých.. A najmä na seba.. Chcela som byť taká dokonalá vždy, všade a vo všetkom, ako v tom jednom prchavom (navyše vyretušovanom) momente..
Celý život som prahla po dokonalosti, ktorá mi mala zaručiť lásku a uznanie.. No dokonalosť neexistuje, aspoň určite nie konštantná dokonalosť vždy, všade a vo všetkom.. A lásku tých najbližších si predsa nemusíte zaslúžiť tým, že sa snažíte dosiahnuť nedosiahnuteľné.. Či áno? Ja som celý život verila, že áno.. A tak, ako mi celý život unikala dokonalosť rovno pred nosom, tak som mala celý život pocit, že všetka láska, úspech a uznanie sú za zatvorenými dverami miestnosti pre vyvolených, kam som si ja ešte nezaslúžila prístup.. A tak som sa snažila.. Stále viac a viac.. až som sa tým snažením úplne vyčerpala..
Celý život som konala z pozície nedostatku, strachu a stresu.. Napríklad, kým ostatní si užívali krásne slnečné počasie, ja som to brala ako povinnosť využiť ho naplno.. Stihnúť čo najviac, nafotiť čo najviac, využiť ho čo najviac.. Akoby sa to už nikdy viac nemalo opakovať.. Keď bolo pekne a bola som vnútri, mala som výčitky svedomia, že nie som vonku, lebo to je predsa dokonalé využite dokonalého počasia.. A keď som sa na to necítila, okrem výčitiek som mala aj pocit premrhanej príležitosti.
Takisto pri fotení.. Je predsa hriech nevyužiť také krásne počasie a svetlo na nafotenie nejakých krásnych záberov.. Aj keď som na to nemala chuť, buď som sa do toho pustila nasilu, lebo som cítila povinnosť využiť ten dar svetla alebo som mala opäť výčitky svedomia, že som ten dar premrhala..
Niekoľko rokov pred koronou ma vždy stresovala aj jar.. Za mňa najkrajšie ročné obdobie a obzvlášť na fotenie.. Už dopredu ma však stresovalo, že nestihnem všetko zachytiť čo najlepšie..
Uvedomila som si, že vždy som mala v sebe akýsi vnútorný nepokoj, túžbu urobiť a dosiahnuť čo najviac a čo najlepšie.. No bolo to o to viac únavné, že mi to nešlo tak rýchlo ako som chcela a tak to naháňanie išlo akoby proti mojej prirodzenosti..
Celé tie roky.. nehľadala som pri fotení realitu.. Hľadala som dokonalosť.. ilúziu, sen, nepolapiteľný prelud.. To bol môj príbeh.. Aký to malo zmysel? Nastavovať si roky rokúce stále sa zväčšujúce zrkadlo, ktoré postupne začalo praskať.. až sa rozbilo na márne kúsky..?
.. aby som sa v ňom konečne spoznala, uvidela všetky svoje strachy, úzkosti a pomýlené ciele a hodnoty..
.. aby som sa konečne.. možno práve po prečítaní tejto knihy.. a niekoľkých desiatkach hodín terapie.. začala na svet a na seba pozerať inak..
.. aby som mohla začať od začiatku, s čistým štítom..
1.3.2023
Plánovanie je pre perfekcionistov trochu iné.. náročnejšie.. Plánovania sa vždy chopí snaživý hlas, ktorý naváľa (nerealistický) kopec roboty, aby potom kritický hlas mohol poukázať na neschopnosť človeka.. 🙈
Na konci dňa, týždňa či mesiaca je preto dôležité počúvať láskavý hlas, ktorý nás ocení za to, čo sme stihli a pochopí, prečo sme niečo nestihli.. 🙏💕
1.3.2023
Zistila som, že knižný zápisník je okrem uchovávania dojmov z kníh aj skvelou pomôckou na ceste za svojím lepším ja.. 😍🙏💕 Stačí, keď si dáte medzi dvoma knihami chvíľku času na knižnú reflexiu.. a pootvoríte pritom aj svoju dušu.. Viete sa tak dozvedieť aj veľa o sebe a svojom živote.. Ak milujete čítanie a sebarozvoj, tento spôsob času pre seba si zamilujete.. 📚💕
Odkedy som začala používať knižný zápisník, môj vzťah s knihami (aj sebou samou) sa prehĺbil.. Oveľa viac, ako som predpokladala.. S knihami sa už nelúčim letmým mávnutím a neutekám bezhlavo za ďalšími.. Lúčim sa dlhým vrúcnym objatím a otvoreným zadumaným rozhovorom.. O nás.. O knihe, o mne, o našom vzťahu.. O tom, čo mi kniha dala, čo ma naučila.. O svete, o ľuďoch, o nejakej téme či problematike a častokrát aj o sebe samej..
Je to taká reflexia.. V behu životom často na reflexie zabúdame.. Či už na konci dňa, týždňa, mesiaca, roka.. po (ne)splnení sna.. alebo po dočítaní knihy.. Pritom práve tieto reflexie v sebe skrývajú tie najväčšie tajomstvá.. akýsi tajný manuál k tomu, ako žiť náš život šťastne(jšie)..
27.3.2023
Kniha Vivian mi dala motiváciu opäť sa pozerať cez objektív tak, ako kedysi.. Zvedavo, s nadšením, s láskou.. Zachytávať bez obmedzení perfekcionizmom.. Predtým som to tak neriešila, ale posledné roky mi do toho čoraz viac zasahoval perfekcionizmus a diktoval, ako to má alebo nemá vyzerať.. Akoby išlo skôr o to, aby bolo všetko a všetky detaily dokonalé a aby bolo všetko na tom správnom mieste.. A vo všetkej tej snahe o celkovú dokonalosť sa akosi stratila prirodzenosť a krása samotného objektu..
4.4.2023
Béžové obdobie..
Všimli ste si niekedy, ako vaša nálada vplýva na to, čo si oblečiete (a naopak)? Niekoľko posledných mesiacov.. (vlastne je to už aj 3/4 roka 😱🙈) som mala celkom intenzívne béžové obdobie.. Na jednej strane som sa do (krásy a jednoduchosti) béžovej zamilovala, na druhej strane mi (jej nenápadnosť) poskytovala bezpečné útočisko.. Dlhé mesiace to bola farba a podoba mojej (wannabe) neviditeľnosti.. 😶🌫️
Teraz, keď sa konečne dostávam k zdieľaniu týchto fotiek, moje „béžové obdobie“ pomaly končí.. Uvedomila som si to, keď som sa balila do Nice.. Po dlhom čase som mala opäť chuť obliecť si aj iné farby.. ružovú a bledomodrú..
Láska k béžovej zostala, už si ju však nevyberám preto, lebo „musím“, ale preto, lebo chcem.. Moje „béžové ja“ si z môjho „béžového obdobia“ odnieslo kopec lekcií a ponaučení, o ktoré sa môže podeliť s mojím „ružovo-modrým ja“ z predošlého „ružovo-modrého obdobia“..
Niektorý deň som sa tak zamýšľala nad tým, aké je zvláštne nebyť už tým, kým som bola predtým, ale zároveň ešte nebyť niekým iným, novým.. No možno to nie je o tom, že musím čakať na svoju novú identitu.. Možno to je o tom, že sa musím naučiť prijať časti svojho „ružovo-modrého ja“ aj svojho „béžového ja“ a nechať ich spolunažívať..
7.4.2023
“Nechcem dokonalý život, chcem šťastný život.” (@tri.bodky)
Po dlhom čase som si opäť naplánovala malé fotenie na dovolenke.. Pri tejto ružovej vile snov.. Keďže času bolo málo a krásy navôkol priveľa, nebol moc priestor na fotenie a tak mám na pamiatku len týchto pár (nedokonalých) fotiek.. Oveľa väčšiu hodnotu však pre mňa má to, že viem, čo v sebe skrývajú.. Viem, že som mala oči plné sĺz šťastia a dojatia zo všetkej tej krásy splneného sna.. Viem, že to bolo prvé fotenie po veľmi dlhej a náročnej dobe.. Viem, že v tom momente som pred snahou o dokonalosť zvolila vychutnanie si šťastia prítomného okamihu.. A to všetko pre mňa znamená malé veľké víťazstvo.. 🙏💕
11.4.2023
Spomienky na Nice..
Toto bolo už moje 6. kufríkové flatlay fotenie.. 😍🥰💝 V priebehu rokov som si tento typ fotenia veľmi obľúbila, keďže každá fotka v sebe ukrýva príbeh a zároveň spája cestovanie so snívaním alebo spomínaním.. ale aj módou, doplnkami a inými drobnosťami.. 💝
Takéto fotenie si však vyžaduje množstvo času, plánovania a najmä cit pre detail.. A tu nastáva pre perfekcionistky problém.. lebo detaily sa dajú doťahovať (takmer) donekonečna.. A čím viac detailov treba mať pod kontrolou, tým je to pre perfekcionistky náročnejšie a najmä vyčerpávajúcejšie..
Koľkokrát som si už po takomto fotení povedala, že to za tú námahu nestojí a aj tak sa k tomu za pár mesiacov vždy vrátim.. 😂🙈 Prečo? Pre nás perfekcionistky je to ako droga – mať možnosť realizovať sa pri vymýšľaní a dolaďovaní jednotlivých detailov a vo výsledku tak dosiahnuť dokonalý obraz, ktorý je perfektným balzamom na našu večne ne(s)pokojnú perfekcionistickú dušu.. 😍🥰🙏💕
Naš jarný výlet do Nice bol pre mňa v mnohom prelomový.. V plánovaní, fotení, aj (ne)stresovaní.. A táto kufríková flatlay mi dokonca zabrala historicky najmenej času! 😍🎉💕 Na liečiacu sa perfekcionistku som totiž urobila niekoľko prevratných pokrokov 😂🙈:
1. nežehlila som ľanové šaty (áno, viem, že je „oficiálne povolené“, že ľan môže byť pokrčený, ale to mi doteraz nezabránilo ho pred fotením vždy vyžehliť 😂🙈
2. nemala som potrebu (no dobre, len maličkú) vyplniť všetky voľné miesta na fotke nejakými predmetmi..
3. neposúvala som každú vec x-krát na to „najsprávnejšie miesto“ a tak som do nej (trochu nedobrovoľne) vniesla aj štipku nedokonalosti..
(Po)malými krôčikmi vpred.. 😇🙏💕
13.4.2023
Časti môjho ja:
Nadšený snílek – vždy, keď ma nadchne nový nápad, produkt, projekt..
Prehnane náročný a večne nespokojný kritik – na vzhľad, na výkon, pri nedostatočných spätných väzbách..
Hrdý fanúšik – na to, že som vytvorila kopec skvelých vecí, ktoré majú zmysel..
Perfekcionistický Monk – keď každý detail musí byť na správnom mieste, keď mi každá nedokonalosť hneď padne do oka a nedá pokoja..
Nahnevaný bojovník – keď niečo nejde podľa plánu alebo niekto niečo pokazí a musím si chrániť svoje záujmy..
Vojenský dozorca/veliteľ – ktorý ma núti robiť a skúšať „ešte raz, ešte lepšie“.. až do vyčerpania..
Smutné, zranené dieťa – ktoré chce, aby ho niekto poľutoval a povedal, že všetko bude v poriadku..
Láskavý, chápajúci hlas – aktuálne v tréningu, nie je vždy v stálej zostave..
13.4.2023
Nie vždy idú veci podľa plánu.. Nie vždy to však musí byť na škodu..
Nedávno sme sa na jednom z našich Magic Meetingov so Silvi rozprávali o tom, že aj keď máme pocit, že sa nikam neposúvame, nie je to pravda a sme presne tam, kde máme byť.. (presne ako to hovorí láskavý odkaz od vnútorného fanúšika v aprílovej kartičke nášho kalendárika) 🙏💕
Tieto týždne riešime jednu zamotanú a neskutočne únavnú záležitosť, ktorá predlžuje čas spustenia našej novinky – týždenného plánovača – do predaja..
Vďaka tomu sa nám však podarilo:
1. prísť s ďalšou novinkou – nálepkami pre radosť – nad ktorými sme rozmýšľali už dlho, ale z finančných dôvodov sme ich zavrhli už minulý rok (tak si viete predstaviť našu obrovskú radosť 😍💝)
2. začať si budovať psychickú odolnosť, aby sme sa nenechali rozhodiť tým, čo nevieme ovplyvniť (toto sa nám v živote určite zíde 😂🙈)
3. lepšie zvládať zmeny a „prekvapenia“, ktoré nás na ceste stretnú a prispôsobiť sa im rýchlejšie a s väčšou ľahkosťou (na tento produkt sme už mali toľko scenárov, rozličných cenových ponúk a deadline-ov ako pri žiadnom inom produkte.. až si získal náš interný hashtag #zacarovanyzapisnik 😂🙈)
Často tieto dni myslíme na tento Andrejkin citát, ktorý sa dokonale hodí na túto našu situáciu..
Katka, 37, @dreamandlive.sk, napísané vo februári až apríli 2023
Súvisiace články:
Zápisky #zozivotaperfekcionistky 1
Zápisky #zozivotaperfekcionistky 2
Návrat k sebe
Zápisky #zozivotaperfekcionistky 4
♥♥♥
Ak sa vám tento článok (zo série nového konceptu Dream&live magazínu pre pohladenie a rozkvet ženskej duše s podtitulom „Časokrásno pre dušu“) páči, pozrite si aj ďalšie články v kategórii „Časokrásno pre dušu“.