Domov Časokrásno pre dušu Zápisky #zozivotaperfekcionistky 4

Zápisky #zozivotaperfekcionistky 4

od Katka

Ako to po Zápiskoch #zozivotaperfekcionistky 3 pokračovalo ďalej? Nasledoval veľkolepý Návrat k sebe a po ňom leto, keď (som si myslela, že) sa to celé menilo k lepšiemu..

Pri výbere a úprave týchto fotiek mal môj vnútorný kritik prvýkrát nového protihráča.. Láskavý hlások vnútorného fanúšika.. Nie preto, že by som vyzerala lepšie ako na fotkách z predošlých fotení.. Ale preto, že so sebou a svojimi nedokonalosťami už toľko nebojujem, naopak, učím sa ich prijímať a prijímať aj seba takú, aká som.. A vďaka tomu sa mi podarilo objaviť záblesky krásy aj v tých momentkách, kde sa zrovna o nič dokonalé nesnažím, len proste som.. sama sebou..

Neviem ešte síce, aké to je žiť tak, že sa nemusím neustále snažiť o dokonalosť, no už tuším, že nedokonalosť so sebou prináša akúsi voľnosť a slobodu, ktorá mi celý život chýbala.. Zatiaľ síce nie som pripravená vzdať sa tých vzácnych kúskov dokonalosti, ktoré si môžem čas od času dopriať či vytvoriť, no s radosťou vítam pokoj, ktorý prichádza s vedomím, že nemusí byť všetko dokonalé.. 🙏💕

Pri úprave týchto fotiek som veľa rozmýšľala.. Nad (ne)dokonalosťou, (ne)dokonalými fotkami a (seba)hodnotou.. alebo skôr potrebou si ju neustále dokazovať.. Keď som si ten text ešte kontrolovala, či je všetko ako má byť, aby som to mohla postnúť, zastavila som sa pri slovíčkach sloboda a voľnosť.. Spomenula som si na text, ktorý som mala pripravený v lete minulého roka k jednej fotke (tiež) z Malorky.. (fotky v modrých šatách, nižšie) Nakoniec som ten text nezverejnila a fotku som použila neskôr, k oslavám nášho eshopu.. No keď som si tú poznámku s textom o (ne)slobode a (ne)voľnosti prečítala (zhruba spred 3/4 roka), oči sa mi zaplnili slzami..

Ach, aké ľahké je zabudnúť, ako ťažko nám kedysi bolo.. (keď nám je konečne lepšie..)

Ale ako veľa sa toho vie zmeniť za niekoľko mesiacov, keď postupne začneme púšťať to, čo nás ťaží, odpustíme si, prijmeme sa a začneme byť k sebe lepšie.. 🙏💕

Sloboda, voľnosť, ľahkosť..
.. sú pojmy, ktoré mi veľa nehovoria.. Veľmi málokedy sa cítim voľná, slobodná, nespútaná a ľahká ako pierko.. Oveľa častejšie cítim tlak, stiesnenosť, úzkosť, hranice, obmedzenia a neustále nereálne požiadavky na seba.. A som z toho už  unavená.. vyčerpaná.. Natoľko, že mám niekedy pocit, že by mi na poriadny oddych, regeneráciu a načerpanie nových síl nestačilo ani niekoľko týždňov.. Možno mesiacov.. Najradšej by som si dala oddychový celý rok.. Na druhej strane si to však vôbec nedokážem predstaviť.. 

Pamätám si, ako sa mi pred rokmi páčili také tie uvoľnené, ležérne pôsobiace fotky.. Stále sa mi páčia.. No už viem, že ich nikdy nebudem vedieť fotiť, kým sa vo mne niečo nezmení, kým ma môj perfekcionizmus nepustí zo zajatia.. Kým sama nebudem voľná.. Alebo aspoň voľnejšia ako som bola po celý svoj život..

Tieto fotky sú ešte zo začiatku júna, z našej dovolenky na Malorke.. Chcela som  dokonalú fotku, kde budú šaty krásne viať, ja sa budem šťastne usmievať a všetko bude presne na tom správnom mieste.. Viete ako to dopadlo? Po x opakovaniach, aby sa dosiahla „dokonalosť“, mi logicky ten úprimne šťastný úsmev zišiel z tváre a pri triedení a úprave týchto fotiek som si hovorila, že by som radšej chcela nejakú neprešpekulovanú momentku.. Takú, z ktorej bude cítiť krásu okamihu a skutočnú radosť a pokoj v duši.. Možno raz.. Po tom roku oddychu sa mi to podarí.. 

Poznáte tie (aha)momenty, keď niekomu poviete alebo napíšete a do slov sformulujete svoju realitu a vnímanie za nejakú dobu a potom sa zhrozíte, že no počkať, toto nechcem alebo takýmto človekom nechcem byť..? Mohli by sme ich volať aj „aha, tak toto nie“ momenty.. 🤗

Jeden takýto sa mi stal včera okolo obeda.. Keď som kamoške napísala: „Odpíšem, len mám teraz zas také produktívne dni, že cez deň nestíham a večer nevládzem..“ 🙈

Bola to pravda, nebola to výhovorka.. A teda po dopísaní tejto odpovede so mnou najviac zatriasla časť „cez deň nestíham a večer nevládzem“.. Dlhé roky sa snažím nepoužívať slovo nestíham, no nie vždy sa dá ubrániť tomu, aby mi z úst (alebo spod prstov na klávesnici) samé nevyletelo von ako prvá automatická reakcia na popis situácie, keď mám toho toľko, že neviem čo skôr a už ma to začína tlačiť..

No keďže to bol jeden z tých „aha, tak toto nie“ momentov, uvedomila som si, že takto to nechcem.. Nechcem zas spadnúť do toho kolotoča, ktorý zo mňa vyžmýka všetku energiu aj radosť z tvorby.. A nechcem patriť k tým, čo si nenájdu čas na svojich priateľov, lebo vždy je niečo „dôležitejšie“.. Nikdy som k nim nepatrila a ani nechcem, aby sa to zmenilo.. Ako hovoril Baťa – „Práce vás nikdy neobejme“.. Práca vás nepochopí, nepodporí.. ale ľudia áno.. 🙏💕

„Práce počká, lidé ne. Lidé, když necítí zájem, pozornost a vaši přítomnost, odcházejí..“ (z knihy Inspirace Baťa)

Kamoške som včera večer odpísala, no tá ťažšia časť ma ešte len čaká.. Ako sa popasujem s tým, že nestíhame všetko podľa pôvodnému plánu a s tým, čo na to povie moja vnútorná hodnotiaca komisia..?

Pondelok, pri prípravách na náš 85. Magic Meeting, ma prepadla panika.. Leto je už takmer za nami, oslavy 2. narodenín nášho eshopu sú za dverami a môj vnútorný kritik mi hovoril, že sme NIČ nespravili a do konca roka už určite ani NIČ nestihneme.. Čo samozrejme znamená, že sme úplne nemožné.. 🙈

Všimli ste si, ako často používame (najmä pri negatívnych konverzáciách a hádkach.. či už s inými ľuďmi alebo s hlasmi vo svojom vnútri) tak silné slová ako „nikdy“ a „vždy“ a rovnako aj „nič“ a „všetko“? A ako pri tom pod vplyvom emócií vlastne vždy (😂) klameme? Nikdy nič (😂🙈) totiž nie je čiernobiele..

Naozaj sme „nič“ za celých 8 mesiacov neurobili?? Alebo to len mne v porovnaní s predošlými rokmi príde málo? A aj keby.. nezaslúžime si po náročnom minulom roku trochu voľnejší režim? Nezaslúžime si venovať viac času sebe a ľuďom, na ktorých nám záleží? Je naša hodnota priamo úmerná tomu, koľko toho vytvoríme?

Samozrejme, môj vnútorný kritik, dozorca a veliteľ sa zhodli v tom, že najväčšie projekty tohto roka, ktoré nám zaberajú najviac času a energie, sa proste nerátajú a vlastne len zavadzajú vo výhľade na to, čo nie je a asi už ani nebude.. do konca roka.. A pritom toľko skvelých nápadov tu bolo.. A kam odišiel všetok ten čas??

Môj láskavý fanúšik sa u mňa ešte poriadne nezabýval.. Má tu len zopár vecí na občasné prespanie, ale ešte sa ku mne nenasťahoval nastálo a tak nie je po mojom boku vždy, keď ma pochytí panika alebo pochybnosti, aby ma držal za ruku, upokojil a hovoril všetky tie pekné veci, ktoré chcem a potrebujem v tom momente počuť..

Keby tu teraz bol, povedal by, že sme toho urobili viac než dosť, že máme za sebou obrovský kus cesty a liečenia vnútorných rán, ktoré nikto nevidí.. Povedal by, že si oddych či voľnejšie tempo zaslúžime a nie je na tom nič zlé.. Povedal by, že určite nie je potrebné na niektoré veci či nápady tlačiť.. Všetko má svoj čas.. a aj ten ich čas raz príde.. Povedal by, že žiaden stres či pod tlakom zrealizovaný projekt nestojí za naše zdravie či vzťahy.. A že čas beží – či chceme alebo nie – a my ho už nevrátime.. Chceme ho naozaj všetok stráviť zohnuté nad prácou, pod všetkými výčitkami, (ná)tlakom a bičom, ktorý si na seba samy pletieme? Povedal by, že sa naozaj nič (zlé) nestane, keď do konca roka už nič nové (okrem toho rozpracovaného) nevytvoríme.. Povedal by, že naša hodnota sa neráta a nenavyšuje počtom produktov, ktoré nám pribudnú na sklade.. Povedal by, že ľudia nás nebudú mať menej radi a naši verní zákazníci tu ostanú.. aj keď nebudeme chrliť jednu novinku za druhou.. Povedal by, že za svoju ľudskosť a nedokonalosť sa nemusíme hanbiť, mali by sme ich prijať.. a nájsť v nich krásu a silu.. 🙏💕

Určite by povedal ešte veľa pekného.. keby som ho nechala rozprávať.. No aj keď tu ešte nie je natrvalo, jeho dobrý vplyv už na sebe začínam trošku cítiť.. A aj to sa ráta.. však? 😇🙏💕

Súvisiace články:

Zápisky #zozivotaperfekcionistky 1
Zápisky #zozivotaperfekcionistky 2
Zápisky #zozivotaperfekcionistky 3
Návrat k sebe

Mohlo by sa vám pačiť

Napíšte komentár