Prvé #zapiskyzozivotaperfekcionistky som začala zdieľať na Instagrame, v lete 2022. O rok neskôr som ich pripravovala do magazínu a zvažovala, či to nie je príliš.. osobné, otvorené, odhaľujúce.. a navyše aj dlhé na zdieľanie.. Zhodnotili sme však, že to má potenciál a silu pomôcť tým, ktoré sa v tých slovách nájdu.. a tak som všetky svoje pochybnosti vyhodila von oknom a sústredila sa len na to vyššie dobro..
Keď sme začiatkom tohto leta plánovali preklopiť magazín na blog, rozmýšľali sme, či tento formát zápiskov bude mať zmysel aj v blogovej forme.. V printovom vydaní mal mať rozkošnú „denníčkovú“ podobu a mal sa obsahom aj formou odlíšiť od ostatných článkov.. Išlo viac o „sondu do duše“ a útržky myšlienok zakladateľky „Klubu liečiacich sa perfekcionistiek“ ako o nejaký ucelený článok.. Aby som si trochu ubrala z (pocitovo) nekonečného zoznamu úloh, túto (najviac autentickú) časť magazínu som hneď vyškrtla.. že veď nikomu chýbať nebude, keďže o nej nikto (okrem D&L tímu) nevedel, nebola v rámci nej žiadna spolupráca a preto nemám žiadne záväzky či povinnosť ju zdieľať.. Napriek tomu, keď som pred pár dňami “náhodne” narazila na nejaké zápisky v archíve, opäť som tú tému otvorila a za dva dni som si predpripravila hneď 4 články novej blogovej série #zozivotaperfekcionistky.. lebo tam ten vyšší zmysel opäť vidím.. Keď už som si tou cestou prešla a veľa si toho počas nej uvedomila, nech to pomôže posvietiť na cestu aj iným..
Zápisky #zozivotaperfekcionistky sú zozbierané z príspevkov na môj súkromný aj eshopový IG profil, zo stories, ktoré som zdieľala a zo zápiskov v mobile, ktoré doteraz nikde neboli zverejnené. Ak ma na Instagrame sledujete, možno vám niektoré časti budú povedomé.. ale až takto spolu rozprávajú ten skutočný príbeh.. jednej liečiacej sa perfekcionistky.. “uväznenej” za stenami (jej fiktívneho) pastelového kráľovstva..
26.7.2022
Máme za sebou so Silvi tento rok presne 30 magic meetingov ✨✨✨ (každý týždeň = jeden magic meeting).. a cítim, že nastal čas spomaliť.. 🙏💕
Už niekoľko týždňov si do zoznamu úloh a priorít mesiaca píšem „konečne si oddýchnuť“ a už niekoľko týždňov sa mi to nedarí.. 🙈 Lebo viete ako, pred každou dovolenkou sa ten zoznam úloh zázračne rozrastie, po návrate z dovolenky sa logicky všetko nahromadí (lebo veď robota nikam neodíde, pekne si na vás počká 😂🙈) a tak sa dostávate do začarovaného kruhu doháňania, v ktorom si vlastne nikdy naozaj neoddýchnete..
Minulý týždeň som dostala otázku, kedy som naposledy naozaj oddychovala a ja som si vôbec nedokázala spomenúť!!! V tom momente mi však došlo, že ja vlastne nemusím čakať na nikoho, aby mi dovolil oddychovať.. Viem si to dovoliť sama.. Tu však nastáva ten problém.. Viem si to naozaj dovoliť?!? Som na seba dostatočne dobrá a láskavá alebo som na seba neskutočne prísna a môj zoznam úloh, zlepšení a toho, čo všetko by som ešte mohla/mala urobiť je nekonečný? Keď ma sledujete dlhšie, viete, že som perfekcionistka, takže si ľahko domyslíte odpoveď.. A ja som za posledné týždne zistila, že perfekcionizmus nie je ani zďaleka dobrá vlastnosť či nejaká cnosť, ale skôr bremeno, s ktorým sa môžem naučiť prežívať alebo sa môžem naučiť žiť bez neho.. A aj keď oddychovať som sa ešte celkom nenaučila, cítim, že už trochu zaťahujem brzdu a spomaľujem tempo.. A tak si hovorím (a verím a dúfam), že toto leto bude prelomové.. Nie v tom, čo sa stane, ale v tom, čo si dovolím, aby sa nestalo.. A nechám sa prekvapiť.. možno sa stane niečo oveľa lepšie ako by som si kedy dokázala naplánovať..
26.7.2022
Niekedy sa cítim ako stroj.. ktorý ide, ide a nedokáže sa sám zastaviť.. Stroj, ktorý však má príliš veľa príliš intenzívnych emócií, s ktorými si nedokáže poradiť..
8.8.2022
Even perfect is not enough.. And now what?
Keď ako perfekcionistka dôjdete do bodu, keď si uvedomíte, že ani tá dokonalosť, o ktorú sa celý život snažíte, nestačí.. tak čo potom? Čo ak nič iné ako „neustále sa snažiť“ nepoznáte? Čo ak vás to zožiera zaživa, no inak to neviete?
10.8.2022
Zakladám klub liečiacich sa perfekcionistiek, kto sa pridá? (pozn. aj workoholičky sú vítané!) 😂🙈
Toto fotenie bola asi tá povestná posledná kvapka, aby som sa z „nevyliečiteľnej perfekcionistky“ stala „liečiacou sa perfekcionistkou“.. a vlastne, aby som perfekcionistkou už byť prestala.. Nikdy by som neverila, že je niečo také možné, no po nedávnom vypočutí epizódy podcastu Ľudskosť so Zuzanou Smatanovou mi svitla nádej.. 😍🙏💕 Keď Zuzka hovorila o tom, že už nie je perfekcionistka, že sa naučila o seba starať a dovoliť si oddychovať, povedala som si: „Wow, aj ja to chcem!“
Je mi jasné, že po toľkých rokoch „perfektnej“ praxe sa to nestane zo dňa na deň, nebude to výzva na jedno leto a možno na to nebude stačiť ani rok.. No už vedomie toho, že sa to niekomu podarilo, mi dáva nádej, že sa to možno niekedy podarí aj mne.. A že sa pri tom nestratím, ale naopak nájdem a hlbšie spoznám.. 🙏💕
15.8.2022
Vo vzťahu s: oddych
Stav: je to komplikované
23.8.2022
Svoju cestu si vyberáme samy. Je na nás, či sa budeme životom bezcieľne potulovať alebo si vyberieme cestu za svojím najlepším ja. Pohľad na rôzne situácie aj na život samotný, je taktiež v našich rukách. My sa rozhodujeme, či sa budeme pozerať len okolo seba alebo sa odvážime pozrieť na veci aj z nadhľadu, ktorý nám tá druhá, náročnejšia, cesta ponúka. Nikoho nevieme donútiť, aby si túto cestu vybral, keď nechce alebo sa na to necíti. Koniec koncov, nie je pre každého.. Nie každý chce lepší výhľad.. Nie každý chce vidieť hlbšie do seba, jasnejšie do svojej minulosti a všetkých súvislosti či láskavejšie do prítomných vzťahov.. pretože lepší pohľad neznamená vždy len príjemnejší.. Niekedy sa nám z neho zakrúti hlava, niekedy nám naženie poriadny strach..
Aby tá cesta nebola taká osamelá, náročná a miestami desivá, vznikli naše zápisníky a diáre, ktorých úlohou je vás na tejto ceste sprevádzať.. spraviť ju čo najpríjemnejšou a zároveň z nej uchovať pamiatku a akýsi dôkaz toho, že ste touto cestou išli.. a ako krásne ste sa vďaka nej zmenili.. 😍🙏💕
Zo začiatku sme nevedeli nájsť ten správny výraz, ktorý by túto schopnosť či vlastnosť diára/zápisníka vystihol.. Slová „motivačný“ či „sebarozvojový“ nám neprišli úplne výstižné.. „selfcare“ a „metime“ sa nám zdali najvhodnejšie, no ťažko ich bolo vtesnať do krátkych slovenských prívlastkov.. 😂🙈
Už je to takmer rok, čo sú naše diáre vonku a za ten čas sme si na tento účel, ktorý by možno niekto nazval sebarozvojom či osobným rozvojom privlastnili slovné spojenie „rozkvet duše“.. Pripadá nám totiž oveľa krajšie a k nám ženám tak akosi viac ladí.. 🤗🌸💕 Zároveň to vnímame tak, že tento rozkvet duše, v ktorom náš diár dokáže pomôcť, zahŕňa okrem toho, že sa stávate lepším človekom v niečom/vo všetkom alebo k niekomu/všetkým ostatným aj lepším, starostlivejším a láskavejším človekom samy k sebe.. 🥰🙏💕
Samotná cesta a rýchlosť, akou po nej pôjdete, je stále vo vašich rukách.. My sme vám len pripravili pastelové pole pôsobnosti pre rozkvet vašej duše.. 🤗🌸💕 Želáme vám príjemnú jazdu! 😉💕
2.9.2022
Posledné mesiace u nás prebieha aktualizácia a redefinícia pojmu oddych.. 🤗💕 Je to dlhodobý proces „preprogramovania“, v ktorom si potrebujeme pravidelne pripomínať nové definície.. 🙏💕
4.9.2022
O zaprášenej radosti..
Pred pár dňami sme sa so Silvi medzi rečou dostali k zaprášenej radosti a strate ľahkosti a bezstarostnosti.. Obe, nezávisle od seba, sme si pri rôznych príležitostiach všimli, že si radosť nevieme vychutnať úplne naplno.. tak ako kedysi.. Ja však tvrdím, že tá radosť tam niekde vnútri stále je, len je tak trochu zaprášená.. A možno je to tým, že je (nechtiac) potlačená..
Spomenula som si totiž na jeden citát z knihy „Možno by si sa mala s niekým porozprávať“, ktorý na to ponúka možné vysvetlenie.. „Nemožno umlčať jeden cit a neumlčať pritom všetky. Chcete umlčať bolesť? Umlčíte aj radosť.“
Možno je tá potlačená/zaprášená radosť výsledkom potláčania/umlčania viacerých bolestí, strachov, hnevov, smútkov, sklamaní, frustrácií.. Možno sa niekedy chceme tak veľmi ochrániť pred negatívnymi pocitmi, že si postavíme hradby, ktoré zabránia plnému priechodu aj tých pozitívnych..
Možno by sme sa v tomto mohli poučiť od (bezstarostných) detí, ktoré dávajú voľný priebeh všetkým svojím emóciám.. Možno keď si nebudeme zakazovať hnev, keď sa nebudeme skrývať pred smútkom, keď si priznáme strach a pozrieme sa do očí sklamaniu či frustrácií.. možno potom budeme mať opäť to privilégium prežiť tú nefalšovanú detskú radosť.. okorenenú dospeláckou vďačnosťou.. 😍🥰🙏💕
5.9.2022
Čo na fotke neuvidíte.. 🌸
.. kvôli tomuto pivonkovému foteniu som bola niekoľko dní v strese.. 🤯 Podarilo sa mi zohnať jedny z posledných pivoniek sezóny a mala som v hlave predstavu viacerých (flatlay) fotiek s nimi.. Výsledkom malo byť niekoľko perfektných fotiek, ktoré si tieto šaty snov predsa zaslúžia.. Moje flatlay fotenia však netrvajú niekoľko minút, ale niekoľko hodín.. 🙈 Aby bola pivonková flatlay tip top, musí obsahovať roztrúsené lupienky.. 🌸 Tie však v teple nevydržia dlho (dokonca ani pri zapnutej klíme).. Boli to posledné pivonky a ani to som nemala istotu, či pekne vykvitnú.. Síce vykvitli, no nakoniec som musela (kvôli iným neodkladným povinnostiam) fotenie niekoľko dní posúvať.. A moje napätie sa stupňovalo a stupňovalo.. Vydržia? Budú sa dať použiť? Stihnem nafotiť všetko, čo som mala v pláne? A bude to perfektné???
Ak si s perfekcionizmom tykáte, asi si viete predstaviť, ako som sa cítila.. Ak nie, vitajte v mojom svete a tešte sa, že ten tlak nemusíte zažívať.. 😂🙈
Long story short.. Po tých dňoch totálneho „prestresovania“, ktoré boli „perfektným“ finále niekoľko týždňových a mesačných iných stresových záležitostí, som bola úplne psychicky vyšťavená.. 🥴 A zbieram sa z toho doteraz.. Stále som si poriadne neoddýchla.. Stále sa snažím (a nestíham poriadne) oddychovať.. Stále sa učím žiť s perfekcionizmom tak, aby ma toľko nestresoval a neobmedzoval.. Zároveň sa však stále hlbšie a hlbšie spoznávam, spájam si súvislosti a kúsok po kúsku skladám ne/dokonalú mozaiku môjho perfekcionizmu.. A snažím sa brať ho ako (roky zanedbávanú a neliečenú) chorobu, ktorá sa DÁ liečiť.. Síce veľmi pomalými, postupnymi krokmi.. a proces zotavenia bude trvať ešte roky.. ale verím, že ono to pôjde.. 🙏💕
11.9.2022
Viete, ako vznikajú tieto pozitívne odkazy #odomnapremna? Sú to práve tie slová, ktoré samy potrebujeme počuť.. 🙏💕
V každom období života sa objaví niečo, čo nás trápi, tlačí.. niečo, čo nás obmedzuje, ale nevieme si s tým rady.. Niekedy pomôže počuť/čítať (no hlavne naplno vnímať) láskavé slová, ktoré nás upokoja a pomôžu sa na danú situáciu (alebo na seba) pozerať trochu inak..
Najlepšie na tom je, že tieto láskavé slová a odpovede na naše (často nevypovedané) otázky máme vždy v sebe.. Stačí sa naučiť zastaviť a pozorne načúvať svojmu vnútru..
Práve takto vznikajú tieto odkazy.. Za posledné mesiace sme sa v sebe naučili rozpoznať a vypočuť ten tichý hlások, ktorý nám niečo šepká.. Je oveľa slabší ako hlas vnútorného kritika, ktorého tak dôverne poznáme.. Vnútorný kritik má vždy čo povedať, vždy je prvý v rade, ktorý má (nepríjemné) poznámky, vždy má v rukáve spôsob, ako sa niečo mohlo urobiť lepšie a po väčšinu času prekričí všetkých ostatných.. Časy jeho „slávy“ sa však blížia ku koncu!
Chceme dať priestor tomu láskavému hlasu, ktorý nám povie to, čo naozaj potrebujeme počuť.. Chceme, aby sa jeho sila a intenzita zvýšila.. Chceme, aby ste sa ho naučili počúvať aj vy.. samy v sebe.. lebo veríme, že vám môže pomôcť.. na ceste k rozkvetu vašej duše..
13.9.2022
Takto pred rokom 13.9.2021, na deň pozitívneho myslenia, medzinárodný deň čokolády a medzinárodný deň programátorov, sme spustili náš oficiálny eshop a zároveň eshopový IG profil 😍 Začala sa nová etapa, nášmu snu sme dali tvar, meno a nový život. Za tých 12 mesiacov sme sa oň s láskou starali, každý jedeň deň sme ho mali na mysli aj v srdci, venovali mu obrovské množstvo času a energie. Priniesol nám kopec krásnych tvorivých chvíľ, nadšenia z nových nápadov, magických mítingov, inšpiratívnych stried, radosti z otvárania zásielok z tlače aj balenia balíčkov pre vás, vďačnosti za všetky vaše objednávky a blaženosti za všetky vaše krásne spätné väzby. Priniesol nám však aj nejaké tie starosti, kopec prepracovaných nocí nad nekonečnými korektúrami, občasné pochybnosti, či toho robíme dosť a dostatočne dobre, ako aj niekoľko sklamaní a sĺz.
Nebudeme sa tváriť, že mať eshop (najmä v týchto časoch) je prechádzka ružovou záhradou (obzvlášť pre také perfekcionistky ako sme my).. 🙈 No mali sme jedna druhú, psychickú a občas aj fyzickú a technickú podporu našich manželov, zanietenú podporu našich zlatých ambasádoriek a v neposlednom rade prekrásnu (a častokrát opakovanú) podporu našich skvelých zákazníčok, sledovateliek a podporovateliek. Vďaka všetkým týmto ľuďom sme z maličkého eshopu vybudovali malé papierové kráľovstvo s dušou.. 💝
Pretože eshop nie je (alebo aspoň podľa nás by nemal byť) len súborom produktov určených na predaj.. naše diáre, zápisníky a plánovače nesú časť našich sŕdc, sú tvorené s láskou a určené pre ľudí a ich dennodenné čarovanie. Ide o presun kúzla, toho, ktoré k nám prišlo, aby sme ho mohli pretaviť na prostriedok pomoci.. pre vás.. ✨
Ako sa kúzlo prejaví a rozkvitne ďalej, záleží od vás, od toho, v akom období či nálade sa práve nachádzate.. Od prvého zážitku otvárania darčekového balenia, cez prvý labužnícky dotyk obálky a papiera stránok, cez spokojný úsmev pri pohľade na svoj pracovný stôl či nočný stolík, ktorý budú naše papierové radosti zdobiť, cez pocit spokojnosti, úľavy či hrdosti pri odškrtávaní položiek zo zoznamu úloh, cez príjemný „flow“, ktorý sa dostaví, keď sa schuti rozpíšete a naplánujete si svoje sny a projekty, cez očistný až povznášajúci pocit, ktorý vás odmení po tom, ako sa vypíšete zo všetkých nepríjemných pocitov a negatívnych myšlienok, cez pocit neskutočného pokoja v duši, ktorý vás zaleje pri vyfarbovaní kvietkov a obláčikov vo svojom kráľovstve emócií a ríši snov.. až po trvalejšie zmeny a kúzla, ktoré sa prejavia v priebehu niekoľkých týždňov a mesiacov pravidelného používania Diára udržateľného šťastia alebo zápisníka Minimalist.. keď si upracete v sebe, vo svojich myšlienkach, pocitoch, snoch, víziách, zvykoch, rituáloch a vzťahoch.. a postupnými krôčikmi si tak zariadite čarovný život podľa seba.. 🙏💕
No tak, ako eshop nie je len o predaji produktov, jeho história a úspešnosť sa nemeria len počtom noviniek či objednávok, ale aj počtom lekcií, ktoré nás počas svojho fungovania naučil.. Tu je niekoľko z tých mojich..
♥ Ľudia, ktorí nás chcú vidieť (takých, akí skutočne sme), nás vidia.. Ľudia, ktorí s nami chcú spolupracovať, do toho idú naplno.. Ľudia, ktorí sa s nami chcú stretnúť, si ten čas nájdu.. Vlastne vôbec nezáleží na tom, ako veľmi sa snažíme, niektoré veci, situácie a ľudí v nich proste neovplyvníme.. A je to vlastne dobre, aj keď si to často nechceme pripustiť, pretože v našom živote by mali byť ľudia, veci a projekty s dobrou energiou.. Naše bezprostredné okolie (pracovné, priateľské, rodinné) by nás malo prijímať s láskou a nemali by sme mať pocit, že musíme neustále niečo dokazovať.. ľuďom okolo nás.. svetu.. a v konečnom dôsledku aj sebe..
♥ To, čo nám berie energiu a vysáva z nás život, nám ukazuje cestu, ktorou nemáme ísť, aj keď sme sa na ňu dlho tešili, máme nachystaný kufor aj podrobný itinerár, plán B, C aj D v zálohe, nabité baterky a v duchu už vidíme výsledné fotky z tejto cesty.. Niekedy nás na takejto ceste, na ktorú sa vyberieme napriek všetkým varovaniam osudu (lebo oni vždy prídu, len nie vždy ich chceme počuť či brať na vedomie), postretne len bolesť a sklamanie.. no práve vďaka takýmto „odbočkám“ sme silnejšie, múdrejšie a empatickejšie..
♥ Naučila som sa, že perfekcionizmus nie je taká cnosť a skvelá vlastnosť, ako som si kedysi myslela a tak sa ho učím pomaly, postupne (s)krotiť..
♥ Naučila som sa, že oddych nie je strata času, no stále sa učím, ako oddychovať a ako oddychovať naozaj, bez dlhého zoznamu „oddychových“ aktivít, ktoré sa len tvária ako oddych, no pritom sú taktiež akousi formou práce, pri ktorej môj mozog a najmä môj perfekcionizmus nevypne.
♥ Naučila som sa, že sa musím menej snažiť a tak sa teraz snažím menej snažiť.. 😂
♥ Naučila som sa chváliť nie za to, ako veľa som toho stihla v krátkom čase, ale skôr za to, ako dobre som si to rozdelila a rozplánovala tak, aby som sa nemusela prepáliť..
♥ Naučila som sa o sebe za posledný rok viac ako za celý život..
.. a ešte sa toho mám toľko čo naučiť!
ĎAKUJEM za tento prvý rok nášho malého eshopu a veľkého životného učiteľa! 🙏💕
16.9.2022
Ešte niečo by som chcela napísať (aby som sa k tomu mohla vrátiť, keď to budem potrebovať.. 😇)
♥ Som na nás hrdá.. 🥰🙏💕 Pred rokom (a pár mesiacmi) sme sa so Silvi rozhodli. Že to skúsime.. že do toho ideme naplno.. že do toho dáme všetko.. A dali sme.. dokonca ešte o kusisko viac.. Nebolo to jednoduché. Nevedela som, čo od toho čakať, ale bolo to oveľa ťažšie, ako som si myslela.. 🙈 No zvládli sme to. Nevzdali sme sa.. Dali sme to so vztýčenou hlavou (aj keď veľakrát na kolenách).. Bola to veľká škola života, za ktorú som nesmierne vďačná, aj keď jej skúšky a lekcie neboli práve najpríjemnejšie..
♥ Som naozaj hrdá na to, čo sa nám podarilo vytvoriť. Verím, že to, čo sme do tohto nášho srdcového projektu vložili, ľudia naozaj cítia.. 🙏💕 Nechcem, aby to vyznelo nejako namysleno alebo vystatovačne, ale momentálne je pre moju – ešte stále nenásytne perfekcionistickú dušu, ktorá nikdy nemá dosť – životne dôležité vedieť nahlas povedať (či napísať), že NAOZAJ sme toho urobili DOSŤ..
Pred pár týždňami som robila podrobné zhrnutie prvého polroka 2022 v rámci nášho eshopu.. Chcela som to spraviť, aby sme si vedeli zhodnotiť a uzavrieť prvý polrok, zobrať si z neho ponaučenia a rozhodnúť sa ako ďalej.. V kútiku duše som však vedela, že toto zhrnutie potrebujem aj pre pokoj svojej perfekcionistickej duše.. Aby som to videla čierne na bielom.. Aby som videla, že mám naozaj dobrý dôvod cítiť sa vyčerpane, pretože sme toho robili naozaj veľmi veľa.. Aby som si mohla pripustiť a dovoliť precítiť tie pocity sklamania a frustrácie, ktoré som sa celé mesiace snažila potláčať, keď sa nám nedarilo tak, ako sme chceli, v tom, čo sme si naplánovali.. Videla som čierne na bielom, že aj na tieto pocity mám dobrý dôvod..
Toto zhrnutie mi dalo akýsi pocit zadosťučinenia, že to celé nebolo len v mojej hlave. Dalo to pokoj a pomyselnú stopku mojej večne sa za niečím naháňajúcej mysli a večne ne(s)pokojnej a náročnej perfekcionistickej duši..
♥ Som hrdá aj na to, že sa mi konečne podarilo zo seba dostať všetky tieto pocity.. a som hrdá aj na to, že aj po spustení tejto narodeninovej kampane sa necítim taká vystresovaná, ako tomu bolo vždy doteraz, keď sme mali nejaké väčšie kampane v minulosti.. Mojím zvykom a prirodzenosťou bolo robiť na maximum, dať zo seba všetko.. naraz.. A na konci som sa cítila prázdna (logicky, veď som zo seba dala všetko!) a „vďaka“ tomu som si tie naše kampane nikdy nevedela naplno užiť..
Teraz to bolo prvýkrát iné.. Dala som zo seba opäť všetko.. Ale nie naraz.. Postupne, síce po veľkých kusoch.. ale s (relatívnym) pokojom v duši..
Dnes si ešte dovolím byt chvíľu hrdá.. vďačná a šťastná.. lebo zajtra už možno nebudem (vládať).. Lebo aj taký je život.. Za ružovými dverami v najvyššej vežičke pastelového papierového kráľovstva..
Katka, 37, @dreamandlive.sk, napísané v júli až septembri 2022
Súvisiace články:
Zápisky #zozivotaperfekcionistky 2
Zápisky #zozivotaperfekcionistky 3
Návrat k sebe
Zápisky #zozivotaperfekcionistky 4
♥♥♥
Ak sa vám tento článok (zo série nového konceptu Dream&live magazínu pre pohladenie a rozkvet ženskej duše s podtitulom „Časokrásno pre dušu“) páči, pozrite si aj ďalšie články v kategórii „Časokrásno pre dušu“.