Perfekcionizmus mi motá život už od úplne prvých rokov môjho života. Mamka si stále s úsmevom pripomína chvíle, kedy som si ako dvojročné dievčatko pri kreslení organizovala celý peračník a každú vytiahnutú ceruzku som po každej – aj tej najmenšej čiarke odložila naspäť na svoje miesto a až potom som si dovolila vytiahnuť inú.
S odstupom rokov a s pribúdaním povinností registrujem, že situácia je vážna a ja som sa vôbec nezmenila. Že nedokážem pokojne zaspať, keď ostanú dvere na vstavanej skrini v spálni hoc len na centimeter pootvorené. Alebo keď viem, že v kuchyni na linke ostali neumyté riady. Že som schopná tri hodiny organizovať čaje len preto, aby boli usporiadané nie len presne podľa veľkosti, ale aj podľa príchute.
Keď som sa stala mamou, myslela som si, teda aby som bola presnejšia – DÚFALA a VERILA som, že hrany môjho ostrého perfekcionizmu sa aspoň trošku prebrúsia. Je pravda, že v istom smere som urobila krok vpred – zakaždým sa snažím predýchať a nanovo si odpustiť, ak nie je všetko pekne a dokonale upratané a na svojom presne vymedzenom mieste. Pretože, povedzme si úprimne, ročné dieťa takéto nastavenie jednoducho nemá, ono sa s hračkami pekne pohrá a nechá ich tak (a ja mama ich všetky neskôr večer vysnorím a poctivo ukladám do boxov a poličiek).
Keď som sa stala mamou, dúfala a verila som, že hrany môjho ostrého perfekcionizmu sa aspoň trošku prebrúsia. Je pravda, že v istom smere som urobila krok vpred – zakaždým sa snažím predýchať a nanovo si odpustiť, ak nie je všetko pekne a dokonale upratané a na svojom presne vymedzenom mieste.
Avšak musím povedať, že som si všimla, že určité gény tohto perfekcionizmu sú – pravdepodobne – dedičné. Alebo to tá maličká odo mňa stihla za ten krátky čas svojho života odpozorovať? Netrúfam si povedať. No je to také milé, ba až smiešne, keď ju pozorujem v bežných činnostiach a uvedomujem si, že moje dieťa mi začína byť veľmi podobné aj v týchto “drobnostiach”. Predstavte si situáciu, v ktorej malé dievčatko beží, potkne sa o koberec, pričom ho pokrčí a namiesto toho, aby bez povšimnutia utekalo ďalej ako ostatné deti, sa zastaví, vráti, koberec narovná a až potom beží ďalej. 😀
Musím povedať, že som si všimla, že určité gény tohto perfekcionizmu sú – pravdepodobne – dedičné. Alebo to tá maličká odo mňa stihla za ten krátky čas svojho života odpozorovať?
Či je to viac dar alebo prekliatie, ktoré ma tak nedokonale uväznilo v dokonalom svete? Ťažko povedať. Avšak hocičo potrebujem – presne viem, kde to mám odložené. A to je asi ten najväčší prínos perfekcionizmu, že sa človek nestratí vo vlastných veciach, pretože slovo „bodrel“ alebo dezorganizácia neprichádza do úvahy.
Miška, 29, lekárka na materskej dovolenke, napísané v júni 2023
♥♥♥
Ak sa vám tento článok (zo série nového konceptu Dream&live magazínu pre pohladenie a rozkvet ženskej duše s podtitulom „Časokrásno pre dušu“) páči, pozrite si aj ďalšie články v kategórii „Časokrásno pre dušu“.