Kráčam k tabuli, staviam sa pred slepú mapu. V hlave mi ide „nie si pripravená“… nepamätám si prečo… Nedostatočná. Sklamanie, hnev, pocit zlyhania, slzy.
… o pár rokov neskôr – skúška z finančného práva. Viem, že nič neviem, resp. že viem dosť málo, aby to stačilo… presne si pamätám, prečo to tak je… Fx… pocit hanby, tentoraz bez sĺz…
Obe situácie mali spoločný „koniec“, obe ma „vyprovokovali“ k následným 100% výkonom.
… o pár rokov neskôr – sedím v kancelárii za počítačom, zmluva prešla obsahovou kontrolou… začína „formátovanie“, nastavujem všade rovnaké odseky, počet riadkov, vymazávam medzeru, tam kde idú dve za sebou… v duchu si opakujem – zmluva musí odísť odo mňa bez tej najmenšej chybičky, či už po formálnej alebo obsahovej stránke… cítim tlak, potrebu podať bezchybný výstup…
… o ďalších niekoľko rokov neskôr – pribehnú ku mne moje dievčatá, každá si v ruke drží kartónovú krabičku, že či si ich môžeme spolu ozdobiť. Neviem sa im práve venovať, tak sa rozhodnú si ich zdobiť samé. Zatiaľ čo sa jedna ihneď pustí do práce a po nejakej dobe mi príde spokojná ukázať jej dielko, tá druhá sa celý čas chodí vypytovať, či môže použiť toto alebo hento, pričom nakoniec ani nezačne s tvorením. Večer pozerám na nedotknutú krabičku na stole a v tom ma akoby niekto oblial studenou vodou… Začínam rozmýšľať: „Kde udělali soudruzi z NDR chybu…?“ V hlave mi prechádzajú momenty, ako som pri našich akýchkoľvek predchádzajúcich spoločných aktivitách vždy „tlačila“ na dokonalosť – iba po čiarku, takto a takto, ukáž, ja to radšej vystrihnem, toto musíme ešte raz prerobiť… a vtedy sa mi akoby vyjasnilo a ja som vedela, že teraz je ten správny čas „vstúpiť do klubu liečiacich sa perfekcionistiek“. Jedna vec je, keď akoukoľvek snahou o dokonalosť bičujete samú seba, ale druhá keď svojím správaním zasievate nie práve tie najlepšie semienka do života svojich dcér, pričom viete, že pôda môže byť a aj je úrodná. A tak sa teda snažím nechávať voľné pole pôsobnosti a o pár mesiacov žnem úrodu – moje dievčatko mi prezentuje svoje diela – kresby, obálky, pozvánky, knižky, hrkálky – úprimne sa teším z každej jednej veci; bez toho, aby som jej podsúvala moje „vylepšenia“ a tým spochybňovala jej prejav a kreativitu.
Uvedomenie si, že moje neuvážené komentáre priviedli jednu dcéru k neistote, ktorá ju často sprevádza(la) pri rôznych činnostiach, bolo pre mňa jedno malé víťazstvo. Ak však ide o mňa samotnú, tak tu som úplne na začiatku. Netuším, kde sa to vo mne berie – ten tlak na výkon, snaha dokázať (si) „niečo“, odviesť prácu čo najlepšie, ísť na viac ako 100%, byť viac ako len „dobrá“, dokázať byť perfektná…
Uvedomenie si, že moje neuvážené komentáre priviedli jednu dcéru k neistote, ktorá ju často sprevádza(la) pri rôznych činnostiach, bolo pre mňa jedno malé víťazstvo.
Prejavuje sa to najmä pri mojom tvorení, ktoré absolútne milujem a vtedy akákoľvek príležitosť spúšťa vo mne, nazvime to „brainstorming samej so sebou“. Ak treba „niečo vymyslieť“, všetok voľný čas moju myseľ zamestnáva ten a ten daný „výmysel“. V hlave mám stále „If you can imagine it, you can do it.“ A teda hlava perfekcionistky si vie veľa vecí predstaviť, tým si môžete byť absolútne isté. Plánovanie detailov, ako čo urobiť je nekonečné. Pre predstavu – situácia: pripravujeme sestre svadbu. Zatiaľ sme sa nerozprávali, aký dáme zasadací poriadok. Takže je stále otvorená otázka, ako ho urobiť… Jeden večer – ľahnem si do postele, triedim si myšlienky, podvečer som prechádzala inšpirácie na Pinterest-e, hotová tragédia, lebo všade niečo krásne… a potom to príde – „ten“ nápad, v hlave svieti kontrolka „Veď toto by bola aká bomba, keby sme to urobili“. Rozbúcha sa mi srdce, mozog pracuje na plné obrátky. Akože pokúste sa v takej situácii zaspať, samozrejme, že to nejde… V duchu si to prechádzam znova a znova, ako by sa to dalo zhotoviť; premýšľam, kedy sa najskôr dostanem do obchodu pre nákup materiálu… pozerám na hodiny, dve hodiny ráno. Ou no, už by som mala zaspať. Situácia, kedy si moje perfekcionistické Ja ide svoje „do posledného detailu“ je však nezastaviteľná a až keď je všetko premyslené, zaspávam…
Priznávam, že toto „Do posledného detailu!“ je taká vec, ktorú nemám pod kontrolou a ktorou som v tej danej chvíli absolútne ovládaná… Perfekcionistické Ja je sebecké, berie mi pokoj, čas, nedáva mi možnosť posunúť riešiť veci na neskôr… Opakom je „Všetko alebo nič!“. To sú tie situácie, kedy môj mozog vyhodnotí, že keď sa niečomu neviem venovať „do posledného detailu“, tak akciu zastaví, zruší. Čo mi pripomína, o koľko spomienok, zážitkov, vecí som nás pripravila… Zo skupiny týchto premárnených vecí ma najviac mrzia spoločné rodinné fotky. Toľko som mala nápadov, v hlave chodiacich konceptov, žiaľ som sa tomu nevedela venovať na 100% a tak z toho nebolo nič…
Priznávam, že toto „Do posledného detailu!“ je taká vec, ktorú nemám pod kontrolou a ktorou som v tej danej chvíli absolútne ovládaná… Perfekcionistické Ja je sebecké, berie mi pokoj, čas, nedáva mi možnosť posunúť riešiť veci na neskôr… Opakom je „Všetko alebo nič!“. To sú tie situácie, kedy môj mozog vyhodnotí, že keď sa niečomu neviem venovať „do posledného detailu“, tak akciu zastaví, zruší.
Tak isto, ak mám niečo robiť s dievčatami, ale neviem si dovoliť riadnu prípravu – netvoríme. Takto si uvedomujem, aká je to škoda a o koľko spoločného času s nimi prichádzam. Žiaľ túžba perfekcionistického Ja mať veci dokonalé je zatiaľ silnejšia. Vidím ale svetielko na konci tunela – držia ho ony – dievčatá. Vedia mi dať niekedy takú „facku“, ktorá ma raz-dva posadí na sedenie v Klube liečiacich sa perfekcionistiek a vtedy si pripomeniem, že mám pred sebou dlhú cestu; cestu k takej tej slobode robiť kompromisy, že nemusí byť všetko dokonalé, aby to bolo „dosť dobré“ a hlavne bez výčitiek a obhajovania sa samej pred sebou, že viac sa už urobiť nedalo…
Silvia @by_little_big_love, 37, právnička na rodičovskej dovolenke a grafička D&L,
napísané v auguste 2023
♥♥♥
Ak sa vám tento článok (zo série nového konceptu Dream&live magazínu pre pohladenie a rozkvet ženskej duše s podtitulom „Časokrásno pre dušu“) páči, pozrite si aj ďalšie články v kategórii „Časokrásno pre dušu“.