Nikdy som si o sebe nemyslela, že som perfekcionistka. Nikdy som sa tak nevnímala, až kým neprišla tvorba obsahu na Instagram a ja som sa dostala do bodu, že som sama na seba kládla extrémne veľké nároky. Stanovila som si režim, nahadzovala fotky tak, aby mi vytvárali tri rozličné stĺpce. Dostala som sa do bodu, že som veľa obsahu ani nezverejnila, pretože som mala stále pocit, že nie je dosť dobrý.
Vadili mi aj najmenšie chyby, tak som sa musela naučiť nájsť zlatú strednú cestu – neklásť na seba prehnané nároky, pretože mi to robilo oveľa menej radosti a oveľa viac stresu. Aj po pracovnej stránke si dosť často opakujem, že veci nemusia byť dokonalé na to, aby boli naozaj dobré.
Vadili mi aj najmenšie chyby, tak som sa musela naučiť nájsť zlatú strednú cestu – neklásť na seba prehnané nároky, pretože mi to robilo oveľa menej radosti a oveľa viac stresu. Aj po pracovnej stránke si dosť často opakujem, že veci nemusia byť dokonalé na to, aby boli naozaj dobré.
Veľkou súčasťou mojej práce je práve tvorba na sociálne siete pre rôzne značky. Čo znamená, že si na seba často kladiem ešte väčšie nároky, pretože premýšľam, či sa bude fotka / video či popis páčiť sledovateľom daného účtu, ale nemôžeme zabúdať na to, že je tam ešte klient, pre ktorého tvorím. Paradoxne často sa mi stane, že sa klientovi páči práve spracovanie postu, ktoré mi nezabralo toľko času. Veľmi ma baví tvorba stop motion videí. Sú to videá, ktoré sú iba pospájanými fotkami – čo v praxi znamená, že jedno napríklad 8 sekundové video sa skladá z niekoľko desiatok fotiek a objekt na nich sa „hýbe“ sám od seba. Tie treba samozrejme nafotiť, upraviť, „pospájať“, čo zaberie veľmi veľa času. Aby som sa nenudila, párkrát som skúsila spojiť dve takéto videá do jedného, takže sa tam hýbalo niekoľko rozličných prvkov. Zatiaľ som však zverejnila iba dve z nich, pretože ďalšie z nich neboli dostatočne dobré. Aspoň pre mňa.
Na tomto mojom „pracovno-instagramovom” perfekcionizme som sa už neraz aj popálila. Keďže tvorím obsah aj na svojom účte, neraz som chcela spracovať nejakú tému, ale odkladala som to, pretože som si danú oblasť chcela viac naštudovať, aby som v nej bola istejšia. Chcela som nafotiť fotky, z ktorých by som ja sama bola nadšená. Chcela som, no nemala som toľko času, koľko si to vyžadovalo a často sa to skončilo tým, že ma niekto „predbehol“ a mne už bolo blbé danú tému vyťahovať, pretože nechcem byť tá, ktorá opakuje. I keď je to úplne scestná predstava, pretože mňa možno sleduje úplne iná skupina ľudí ako daného človeka.
Snažím sa na to nezabúdať a rozlišovať, čo je v mojej práci a na Instagrame instantné a čo trvalé. Na čo sa musím na 100% fokusovať a čo znesie o čosi menej mojej pozornosti. Priznávam, že nie vždy je to pre mňa jednoduché, no zároveň je pre mňa veľmi oslobodzujúce, keď to „zvládnem“.
Snažím sa rozlišovať, čo je v mojej práci a na Instagrame instantné a čo trvalé. Na čo sa musím na 100% fokusovať a čo znesie o čosi menej mojej pozornosti.
A to isté platí aj v oblasti materstva. Keď mala Lícnatka pár mesiacov, možno rok, nakúpila som kadejaké nálepkové zošity, aby som následne zistila, že ich vlastne dcérke nechcem dať, pretože tie nálepky nenalepí, ako by mala. Na miesto, kam by mala. Toto bola skúška mojej trpezlivosti a nervov :)! Ale myslím, že som to zvládla. Občas ešte príde ten pocit, že si poviem: „Ale, ale veď to má byť inak. Musí to byť takto, aby to bolo perfektné…“
Ale rýchlo sa preberiem a pripomeniem si, že ak ide o materstvo, tak som s dcérkou na spoločnej ceste, kde ju mám podporovať, usmerňovať a viesť. Nie kontrolovať a pozerať sa ponad plece, či niečo robí podľa toho, ako si to ja predstavujem, aby to bolo perfektné. Rodičom odporúčam knihu Vedomý rodič, šťastné dieťa, ktorá je o kontrole detí. O našich predstavách, ako by dieťa malo vyzerať, ako by sa malo správať, čo by ho malo baviť, aby bolo perfektné. Pre nás perfektné. V našich predstavách perfektné. Je aj o tom, ako si pod zásterkou toho, aby sme mali všetko pod kontrolou, nastavujeme hranice, z ktorých sme potom nervózni. Pretože deti sa neriadia našimi hranicami, ale nás to vytáča do vývrtky. Materstvo ma aj v tomto okresalo a stále viac a viac ma učí.
Ak ide o materstvo, tak som s dcérkou na spoločnej ceste, kde ju mám podporovať, usmerňovať a viesť. Nie kontrolovať a pozerať sa ponad plece, či niečo robí podľa toho, ako si to ja predstavujem, aby to bolo perfektné.
Predstavovala som si, ako dokonalo budem svoju dcérku obliekať, až kým nám do života nevstúpili ponožky s Labkovou patrolou :). Hneď 5 kusov naraz, na 5 dní v týždni. Ako na just jej boli dobré niekoľko rokov. Paradoxne som jej nedávno sama kúpila ďalších 5, len v aktuálnej veľkosti a teším sa z toho, ako ich nakombinuje podľa seba. A už mi nevadí, ani to, že mi občas trhá okom, keď ju vidím, ako sa oblečie. Byť perfekcionistkou je niekedy super, no niekedy je to naopak veľmi náročné. Nájsť balans je cesta, ako sa z toho nezblázniť, robiť veci kvalitne a dobre, ale nie za každú cenu dokonalo. Lebo pre každého z nás je dokonalé niečo iné.
Daniela, @daniela.dushek, 36, online marketérka, napísané v júli, doplnené v septembri 2023
♥♥♥
Ak sa vám tento článok (zo série nového konceptu Dream&live magazínu pre pohladenie a rozkvet ženskej duše s podtitulom „Časokrásno pre dušu“) páči, pozrite si aj ďalšie články v kategórii „Časokrásno pre dušu“.