Rozprávka o snehovej kráľovnej..

Vďaka našim foteniam na blog sa často ocitám vo svojej súkromnej rozprávke.. Tentokrát som mala tú česť zvečniť Veronikinu obľúbenú rozprávku.. Tú o snehovej kráľovnej.. 😉

Niekedy minulý rok mi Veronika (z blogu She makes me travel) prvýkrát tak otvorene rozprávala o svojich snoch a plánoch.. Bolo som veľmi príjemne prekvapená, že ma do nich dokonca zapojila! Už to je veľká vec, keď vám niekto natoľko dôveruje, že vám svoje sny prezradí.. a keď chce, aby ste boli súčasťou ich plnenia.. to je úplne najviac!!! ♥♥♥

Ale ako to už býva, vždy je niečo (pracovne) „dôležitejšie“ a tak sa naše („len osobné“) sny dostávajú chtiac-nechtiac na vedľajšiu koľaj.. Verila som a stále na 100% verím v to, že všetko, čo si Nika zaumieni, sa môže stať skutočnosťou, no zároveň som vedela, že také tie pre nás osobne naozaj veľké a dôležité veci sa musia diať v tom správnom rozpoložení.. a že niekedy si na ten správny čas jednoducho musíme počkať..

Našim prvým deadlinom však bolo, že jeden taký splnený sen (zo série ďalších), by mal byť súčasťou nového čísla magazínu Dream & live.. toho, na ktoré tiež musel dozrieť čas, aby som sa opäť cítila pripravená, oddýchnutá, plná síl a nadšenia, opäť ho uviesť do života..

Malo to byť práve fotenie na motív snehovej kráľovnej.. Veronika vymyslela úžasné rozprávkové fotenie na Slovensku.. na mieste, o ktorom som nikdy nepočula, no už z fotiek mi vyrážalo dych.. Vedela som, že to opäť bude stáť za to..

Jednak už Niku nejaký ten čas poznám a hlavne máme za sebou aj niekoľko naozaj nezabudnuteľných fotení pre radosť.. ♥♥♥ Začalo to tajným boudoir fotením (darčekom pre budúceho manžela) v priestoroch prezidentského apartmánu v Grand Hotel River Park, pokračovalo zábavným rande fotením na mieru článku v poslednom čísle magazínu Dream & live a zavŕšilo sa to celodenným zážitkovým fotením na svadobnej ceste v čarovných mestečkách Cinque Terre.. Vedela som, že keď znova spojíme naše myšlienky a talenty, výsledkom bude niečo naozaj výnimočné.. ♥

A teraz, po tom, ako fotky z tohto fotenia obletili celé Slovensko a boli zdieľané na viacerých (aj zahraničných) stránkach, snáď môžem skromne zhodnotiť, že sa nám to aj podarilo.. 🙂

No kedže všetci vždy vidia len výsledok – rozprávkové fotky, rozhodla som sa v tomto článku odhaliť aj realitu, ktorá ich vzniku predchádzala.. aby som poukázala na to, že nie je všetko také jednoduché a ružové, ako sa na prvý pohľad môže zdať.. 🙂

Už niekoľko týždňov vždy vypínam a relaxujem pri skvelom seriáli Once upon a time (hádajte, ktorá dobrá duša mi ho odporučila pri debate o snoch ;)) Musím povedať, že je to naozaj skvelý seriál a s tou rozprávkovou tematikou pre mňa ako stvorený.. No najviac ma tam fascinujú všetky tie myšlienky a situácie, ktoré platia aj v realite a každý si ich vie aplikovať na svoj život.. nájsť v nich inšpiráciu, motiváciu či pochopenie niektorých situácií.. Ten seriál je akýmsi hlbším a komplexnejším pohľadom na rozprávky, ako ich poznáme.. ukazuje príbehy zo zákulisia, ktoré sa do rozprávkových knižiek pre deti nedostali a pomáha nám lepšie pochopiť, prečo sú jednotlivé postavy a charaktery také, aké sú a aké ich poznáme..

Jednou z často opakovaných fráz je veta „all magic comes with a price“, čo v preklade znamená, že každé kúzlo má svoju cenu.. a o tom vám dnes chcem porozprávať aj ja.. 😉

Keď sme plánovali výlet do Levoče (ktorá je vzdialená zhruba 20km od Šikľavej skaly, kde sme chceli fotiť) a bavili sa o nástrahách počasia, pamätám si, ako mi Veronika hovorila, že „najhoršie“ čo sa nám môže stať je, že bude snežiť.. čo v našom ponímaní znelo práve ako ideálny scenár.. Sledovali sme predpoveď počasia aj aktuálne fotky na sociálnych sieťach.. všetko vyzeralo super..

No potom sa blížil termín nášho výletu.. prvý februárový víkend.. a s ním aj prvé veľké oteplenie.. Teploty nad nulou (aj v noci!) a dážď.. Jediná možná šanca na fotenie bola hneď prvý deň, keď oteplenie ešte len začínalo.. Napriek tomu, že sme na miesto dorazili pomerne skoro ráno (keď boli teploty z celého dňa najnižšie), zvukovú kulisu nám robilo pravidelné kvap-kvap-kvap.. Ľadopád sa pomaličky začínal topiť.. a od svojej najmohutnejšej a najdramatickejšej podoby mal pomerne ďaleko.. napriek tomu bol stále krásny a o to väčšia bola naša radosť, že sme ho ešte stihli..

1. To, že sa pri ľadopáde bude šmýkať, sa dalo čakať.. 🙂 ale aj tak.. bol to trošku nezvyk.. nemôcť sa voľne pohybovať.. či už z môjho pohľadu fotografky, či z pohľadu našej modelky – snehovej kráľovnej.. Častokrát sme potrebovali pomoc našich chlapcov, ktorí nám robili spoločnosť.. a len vďaka tomu sme ani raz nespadli.. 🙂 a nie každý fotogenický kútik bol dostatočne bezpečný na to, aby sa pri ňom dalo aj fotiť..

2. Zohnať šaty hodné snehovej kráľovnej na poslednú chvíľu je celkom umenie a hlavne pri Veronikinej výške, ktorá sa trochu vymyká bežným modelkovským štandardom.. Našťastie nás zachránil salón Peter a Lucia, kde nám požičali prekrásnu tylovú sukňu (podobnú tej, v ktorej sme fotili v Provensálsku) a krajkový top.. Sukňa však bola o pár čísel väčšia.. čo nám pri dĺžke nevadilo, ale ako sme zistili na mieste, pri páse nám to trošku robilo problém.. A tak riešením bolo buď každú chvíľu kontrolovať a naprávať stužku na páse alebo to dať do poriadku neskôr, vo photoshope.. (v niektorých prípadoch aj aj) Mali sme naplánovaných aj niekoľko pekných záberov zozadu, no pri tej nadmernej šírke pásu a stiahnutí by to nevyzeralo moc esteticky a tak sme museli fotiť viacmenej stále spredu..

3. Ďalšou „cenou“, ktorú sme museli zaplatiť za rozprávkové fotky bolo, že v tom krásnom krajkovom tope sa Veronika triasla od zimy (pod dlhú sukňu si vedela dať termo nohavice, no čo sa dá obliecť pod jemnučký polopriesvitný top?) a ja som sa potom pri úpravách fotiek hodiny babrala s tým, aby som zahladila stopy po vymrznutí do červena.. (pretože okrem nosa a prstov na rukách, mala červené aj celé paže, ktoré vykúkali pomedzi kvietky a ornamenty v krajke – ktoré už poznám naspamäť :D)

4. Keďže sneh nám nebol dopriaty (akurát neskôr začalo mrholiť), museli sme si nasnežiť sami.. a tak sme pozbierali zvyšky snehu v okolí, ktorý však bol príliš mokrý na to, aby jemne, čarovne padal.. väčšinou zostal zlepený vo veľkých kusoch, alebo sa pri fúkaní ani nepohol.. 😀 Bolo preto treba viacero pokusov, našťastie však toto bola jedna z najveselších „povinností“.. 🙂 Až na tie Veronikine odmrznuté ruky, všakže.. 🙂

5. Kvapkanie vody a topenie ľadopádu v priamom prenose si Nika užila na záver, keď sme ju posadili na najfotogenickejšie miestečko, kde zároveň najviac kvapkalo (ak sa pozorne pozriete, budete vidiet kvapky v strednej časti fotky).. A ja som sa nestačila čudovať, prečo sa naša snehová kráľovná občas tak divne tvári.. 😀 a to bolo práve v momentoch, keď ju najviac prekvapili ľadové kvapky.. No po pár sekúnd nato dala takýto hollywoodsky úsmev.. 🙂

Ešte musím poznamenať, že vďaka šikovnej make-up artistke Maťke Gálovej zo Spišskej Novej Vsi to Veronikin kráľovský look všetko prežil bez ujmy na kráse.. 🙂 a niekoľko fotiek sme dali aj v príjemnejšom teplejšom vydaní – so svetrom a krásnou ručne pletenou merino súpravou od pani Moniky, ktorá tvorí pod značkou Monicha. Korunku, ktorú mala Veronika na sebe v prvej časti fotenia, som pre ňu vyhrala v súťaži na Instagrame Magaela (bola to prvá moja výhra tohto druhu!).. 🙂

Napriek všetkému vyššie spomenutému nás však toto fotenie s Veronikou nesmierne bavilo a keby nebolo už do tretiny mokrej sukne a našich netrpezlivých a hladných manželov, asi by sme ešte pokračovali vo fotení aj ďalšiu hodinku.. 🙂

Na záver sme si spravili ešte spoločnú fotku na pamiatku a potom sme už uháňali na neskorý obed do Levoče..

V Levoči nás zvyšok víkendu čakalo smutné usmoklené počasie, no napriek tomu sa nám Levoča veľmi páčila. Bývali sme v útulnom hoteli U Leva priamo na námestí a navštívili viacero miestnych podnikov (ešte dlho budem spomínať na božskú kombináciu nugátového a banánového cheesecaku v kaviarni Leutschau :))..