Púšťam si tú skladbu už asi milióntykrát.. Kreslené postavičky (z pôvodnej verzie Beauty and the Beast) sa rozprávajú..
„It’s obvious this is spark between them..“ „They must fall in love tonight if we ever expect to be human again!“ „Aah human again..“ „Human again..“ „Yes.. think what that means..“ Vtom zatváram oči a nechávam sa preniesť tónmi „Human again“ niekoľko týždňov dozadu.. Sedíme v aute, za nami prekrásny splnený sen.. za súmraku míňame jedno levanduľové pole za druhým.. Celé moje vnútro tancuje nadšením a vygradované šťastie nádherne ladí s orchestrálnym finále jednej z najznámejších Disney-oviek..
Tá skladba sa mi už navždy bude spájať s narodeninami v levanduľovom poli v Provensálsku.. a pripomínať mi tento prekrásny zážitok.. ♥♥♥ A pritom sranda je, že na počúvanie do auta sme chceli zobrať soundtrack z novej verzie Beauty and the beast, no omylom sme vzali soundtrack staršej verzie, kde bola aj skladba Human again, ktorá bola z tej novej vystrihnutá. Zamilovala som sa do nej a tým, že som ju predtým nepočúvala dokola ako všetky ostatné, úplne prirodzene sa naviazala na tento náš levanduľou prevoňaný sen a vďaka nej teraz môžem cestovať v čase koľkokrát sa mi zachce.. A ešte za pomoci týchto fotiek, ktoré mi Tomino spravil k mojim narodeninám.. Ach, takéto darčeky ja môžem! A veľmi!
Fotenie v Provensálsku som si vysnívala pred 3 rokmi.. A pritom som nemala rada fialovú a levanduľu som tiež nikdy nevyhľadávala.. Videla som však fotky.. veľa pekných fotiek a chválospevy ľudí, ktorí tam boli.. To predsa nemôže byť náhoda! Niečo na tom mieste musí byť magické.. Ešte cestou z Gordes do Valensole som nahlas rozmýšľala, čo na tých levanduľových poliach je, že sem každoročne prúdia tisícky turistov? A veľa z nich sa opätovne vracia..?
Pochopila som.. Keď som stála uprostred „nášho“ poľa.. vietor vo vlasoch, posledné slnečné lúče na tvári.. v rukách bledomodrý tyl princeznovskej sukne.. Cítila som tú prekrásnu omamnú vôňu pokoja všade navôkol.. a srdce mi zaplavilo prenikavé šťastie zo splneného sna..
Pritom stačilo tak málo.. (či veľa?)
Pokoj v duši..
Keď ku šťastiu nebolo treba viac.. Len tam byť, zhlboka dýchať a každou bunkou si uvedomovať prítomný okamih.. Že to, o čom som snívala tak dlho, je zrazu skutočnosťou.. všade okolo mňa.. ♥♥♥
„Aah human again..“ „Human again..“
Vlasy som mala rozfúkané a nevedela som, ako sa tváriť, no Tomino fotil a fotil a podarilo sa mu vyčariť niekoľko prudko použiteľných fotiek, ktoré budú pre mňa navždy vstupenkou do Provensálska mojich snov.. Stačili dve hodinky a levanduľa sa zasadila hlboko v mojom srdci.. ♥
Tylová sukňa: Peter & Lucia
Náušnice: Štebotavo
Top: Intimissimi
Súvisiace články:
Narodeninové ráno.. pri Sénenque Abbey
Bledomodrý sen..