Narodeninové ráno.. asi 12 stupňov, len 4 turisti, božský pokoj.. no hlavne, jeden splnený sen.. čo viac si priať ;)?!?
Abbaye Notre-Dame de Sénanque, teda cisterciánsky kláštor Sénanque vám predstavovať asi nemusím. Možno ho nepoznáte po mene (mne tiež trvalo, kým som si ho zapamätala :)), no určite ho poznáte z fotiek.. Je totiž jedným z najznámejších, najkrajších a najfotografovanejších miest Provensálska.. Bez fotky pri tomto kláštore a levanduľových poliach pred ním, ako by ste v Provensálsku ani neboli.. 🙂 Pre mňa bol synomynom splneného sna.. po návšteve tohto miesta som túžila už niekoľko rokov.. Keď sme sa k nemu blížili prvý večer, zničení po dlhej ceste, bola už síce skoro tma, no srdce sa mi aj tak divo rozbúchalo a oči zaliali slzami radosti, keď som ho prvýkrát zazrela.. Vedela som, že sa sem ešte musíme vrátiť.. a zhmotniť tento splnený sen do niekoľkých fotiek pre radosť..
3 veci, ktoré vás možno prekvapia.. (ako mňa)..
- Levanduľové polia pri kláštore nie sú také dokonalé ani fialové ako na všetkých tých fotkách.. Viem, že mňa by to naozaj nemalo prekvapiť, keďže sama viem, čo dokáže photoshop, no aj tak som tajne dúfala, že to bude také krásne.. 🙂 Teda, krásne to bolo.. ale nebola to taká dokonalá fialová levanduľová nádhera ako na fotkách..
- Na levanduľové polia pri kláštore je vstup prísne zakázaný (nepamätám si presné znenie na tabuliach, no boli všade a písalo sa tam o tom, že zavolajú políciu, ak porušíte zákaz..) takže bye bye vysnené fotky priamo v levanduli pred kláštorom (stále mi vŕta v hlave, či tie blogerky z minulých rokov boli také rebelky a porušili zákaz alebo tam tie tabule predtým neboli..) Na druhej strane, keby tam ten zákaz nebol, ktovie, čo by z tých levandulí zostalo..)
- Kláštor leží v údolí a preto si fotením pri východe (ani západe) slnka moc nepomôžete.. všetko je v tieni od okolitých kopcov a trvá dobrú hodinku a pol, kým spoza nich slnko vykukne.. Tesne po východe slnka tam však bude len máličko ľudí, poväčšinou fotografi, čakajúci práve na tie prvé slnečné lúče.. Ja som sa však klepala od zimy, takže sme sadli do auta, zapli kúrenie a pobrali sa ďalej.. 🙂
Na druhý deň mi to však nedalo a vrátili sme sa tam ešte tretíkrát.. pred obedom.. Vychutnali sme si pohľad z výšky (na jednosmernej kľukatej ceste nadol je zopár odstavných miest) a keď sme dorazili na miesto, vôbec ma neprekvapili húfy turistov a parkovisko praskajúce vo švíkoch.. Musím priznať, že kláštoru to oveľa viac svedčalo zaliatemu slnkom.. takže mi tí turisti ani nevadili.. 🙂 Spoza múra a živého plota si vie každý spraviť pekné fotky kláštora a pokochať sa krásou tohto magického miesta..
P.S. Vnútri sme neboli, ale ak by vás to zaujímalo, viac info si viete nájsť tu: www.senanque.fr (Pozor na dresscode, nie sú povolené odhalené plecia ani sukne nad kolená. Fotiť je zákazané.)
Šaty: Shaty.sk
Náušnice: Štebotavo
Súvisiace články:
Bledomodrý sen..
Ako chutí splnený sen.. v Provensálsku.. I