Pozor na dátum trvanlivosti.. u ľudí..

Napadlo mi to už pred nejakým časom, no nechcela som to moc rozoberať.. Je to však vec, ku ktorej sa zakaždým (nedobrovoľne) vraciam a nedá mi pokoja.. Všimli ste si to už aj vy? Že aj ľudia majú svoju „trvanlivosť“?!? Že aj tí najmilší, najzlatší, najobľúbenejší sa začnú po čase „kaziť“? Ukazovať svoju odvrátenú stránku, ktorá má od viditeľného pozlátka poriadne ďaleko?
Minulý rok bol skvelý, no zároveň plný sklamaní z ľudí.. Občas si s trpkosťou spomeniem na to, ako som mala na konci jari nachystaný článok o tom, ako som si uvedomila, že žijem svoj sen.. že konečne robím niečo, o čom som (podvedome) snívala celý svoj život.. ani som ho nestihla dopísať a postupne sa ten krásny obraz začal kúsok po kúsku rozpadávať.. Keby to sklamanie bolo len jedno.. Po naivne nádejnej jari plnej plánov a očakávaní nasledovalo leto, jeseň a zima popretkávané sklamaniami z viacerých ľudí.. Niekedy to len zamrzelo, inokedy vytočilo, párkrát dohnalo k slzám a veľakrát opakovane zabolelo.. A zrazu tu bol nový rok a s ním nový pocit strachu z ľudí a ich – skôr či neskôr – sa  blížiaceho dátumu trvanlivosti..