Moment pred pádom..

Dnes podvečer, cestou z práce mi to došlo. V čom je problém.. a príčina „pádu“.. V snahe chytiť sa príležitosti som upustila od svojho pôvodného plánu.. a sna.. Došlo mi, že som pracovala na sne niekoho iného.. nie na svojom.. (aj keď som sa celý čas snažila presvedčit, že je to aj v mojom záujme..) Niet divu, že potom prišiel pocit prázdna a neodbytné otázky – (Na)čo to vlastne robím? Aký to má zmysel?
Pred dvoma týždňami som sa šmykla a spadla.. úplne nezmyselne.. z ničoho nič.. Pamätám si ten moment tesne pred – keď som vedela, že padám, no zároveň som s tým nevedela nič spraviť.. Napadlo mi, či existuje paralela tohto momentu aj k iným „pádom“.. Či si stihneme uvedomiť, že robíme niečo zle (aj keď veľakrát netušíme prečo a ako sa nám to stalo..), no hlavne, či dokážeme ten pád nejakým šikovným manévrom odvrátiť.. Pri reálnom páde ten moment trvá zlomok sekundy.. Pri páde na ceste za svojím snom je to učite dlhšie.. len si ten moment treba všimnúť a využiť ho vo svoj prospech.. Myslím, že ten moment (zlomu?) prežívam práve tieto dni..
Po tom, ako som si to celé uvedomila, mi začala fantázia pracovať na plné obrátky a hneď sa mi vynárali predstavy o tom, ako poskladám kúsky mojich snov do toho finálneho.. Keby to bolo vo filme, všetky tie nápady by sa hneď pretavili do skutočnosti a v slede rýchlych krátkych záberov by viedli rovnou čiarou k splneniu môjho sna.. V reálnom svete si však na ten triumfálny pocit budem musieť niekoľko mesiacov počkať.. 🙂