O koncoch a začiatkoch..

Viete.. koniec januára je pre mňa teraz náhradným koncom roka.. Posledné 2 roky som totiž mala príliš veľa plánov, no príliš málo som toho nakoniec stihla a príliš veľa som na tom pracovala a preto som všetko odkladala, až kým naozaj nebol ten najvyšší čas.. Ono na jednej strane je to celkom príjemné, mať v zálohe ešte jeden mesiac navyše, na všetko to utriedenie a zrekapitulovanie uplynulého roka a premyslenie si toho, čo naozaj chcem v tom nastávajúcom.. Znamená to zmiernenie stresov z konca roka a množstva nakopených, neustále odkladaných vecí.. a zároveň taký chlácholivý, veľkorysý nástup do nového roka.. No na druhej strane, ten mesiac mi už nikto nevráti a tak budem začínať s omeškaním.. a hovorím si: zlý, zlý time manažment.. opäť! Preto jediné predsavzatie, ktoré si na tento rok dávam je, že tento rok to už bude inak :)!
Za posledné dni a týždne som si uvedomila, že som zažila oveľa viac začiatkov a koncov ako by som čakala.. Asi poznáte ten citát že „každý deň možno začať odznova a bez chýb“.. Je to vlastne len o vašom rozhodnutí a tie nové, krajšie začiatky môžu začať naozaj v ktorýkoľvek deň.. U mňa to bolo v poslednom čase predovšetkým o tom, aby som sa oslobodila od všetkých minulých záväzkov, dokončila, čo som chcela alebo mala dohodnuté a až potom som mohla začať nový rok s čistým štítom.. Ako som si postupne odškrtávala veci z to do listu, napätie sa uvoľňovalo a priestor pre pokoj, radosť, vyrovnanosť a nové myšlienky a nápady sa stále zväčšoval.. Všetko toto môžete samozrejme zažívať aj s povinnosťami na krku, no nie je to tak celkom ono a bez výčitiek..Okrem tohto môjho posunutého konca roka a začiatku nového tu boli aj ďalšie.. začiatok najhoršieho týždňa široko-ďaleko, jeho postupné doznievanie a koniec.. začiatok nového týždňa so snehom po dlhočiznom dlhom čase.. začiatok nového roka novým projektom.. jeho finalizácia a strach z dostavenia sa „up and down“ efektu.. vyžmýkanie sa na maximum a koniec projektu.. ďalší začiatok s novými slnečnými lúčmi, stretnutím s novým človekom a novonadobudnutým pocitom ľahkosti a bezstarostnosti.. a pomedzi to nevyslovené zanikanie starých väzieb.. koniec, ktorý si človek nechce pripustiť.. a stretnutie s kamarátom po dlhom čase, vyslovenie vecí nahlas.. uvedomenie si a zmierenie sa s nimi..
Niektoré konce a začiatky sa nedajú presne určiť dňom, týždňom ani mesiacom.. Keď jedna etapa končí a druhá začína, veľa vecí odznieva pomaly, zo začiatku si ešte chránime väzby, ktoré nás s nimi spájajú, nechceme sa ich pustiť, no nakoniec zistíme, že keď to už viac nie je naša cesta, prešľapovaním na nej len strácame čas.. Zatiaľ čo nové veci, vzťahy, väzby a ľudia vstupujú do nášho sveta.. a postupne budujú cestu, po ktorej sme sa rozhodli kráčať.. aby naše srdce bolo šťastné a mohlo spievať a aby sa naše sny mohli naplniť.. A táto cesta veru nebude jednoduchá 🙂 no bude stáť za to.. musí.. vybralo si ju totiž naše srdce.. a čím vlastne sme, ak nie bábkami ovládanými svojim srdcom a svojimi snami a túžbami? Pre čo iné sa skutočne oplatí žiť a bojovať, ak nie pre to, na čom nám najviac záleží?